Vodičák úspešne za mnou!

8/02/2014

Ahojte, baby! :) Včera hneď potom ako mi nabehol internet sa mi článok už písať úprimne nechcelo. :/ Nemala som už chuť - nebolo by to ono. Preto som ra rozhodla do toho dnes vhupnúť a dnes vás odmením dvoma článkami! :) Dúfam, že to stihnem, pretože po obede idem na bicykel a doma nebudem niekoľko hodín. Idem spojiť príjemné s užitočným - návšteva môjho, možno kúpanie a spálim kalórie! :D

Včera ako viete som robila ráno skúšky na vodičák. Tie čo ste zaregistrovali príspevok na Facebooku tak viete, že som ho spravila (juchú!) a tie ktoré nevedeli tak už vedia. :D Chcem vám ale napísať do (takmer) detailov celý ten deň. :)

Deň pred tým sme mali poslednú jazdu na autocvičisku - zopakovanie cúvania a parkovania. Priateľ sa chcel ísť na mňa pozrieť a inštruktorka bola taká milá, že to povolila, vraj keď je to frajer tak ten môže ale rodičovi by to nedovolila. :) Tak tam stáli a pozerali na mňa (boli sme tam dve baby aby sme videli ako to auto reaguje ta konkrétne úkony). S tou babou sme si povedali naše finty pri pozdĺžnom cúvaní, a teda kde máme konkrétne kolíky. :D Podľa toho sme sa riadili celý čas a vyšlo nám to perfektne. Našťastie som ani raz na autocvičisku nič nepokazila. :D

A ešte deň pred tým sme mali ešte poslednú jazdu mestom ale tú som zajazdila hrozne - značky som si nevšímala niektoré, alebo som nestihla poslúchnuť zníženú rýchlosť a tak isto som na STOP-kách nestála. Proste bolo to hrozné a našlo sa toľko vecí za ktoré by ma už v momente vyhodili. Preto som sa včerajška strašne bála a to jazdím rada. Tak isto aj testy. Tie som robila stále dokola, áno, ale ešte stále som nemala plný počet zo všetkých - v niektorých som mala až 4 chyby alebo som v niektorých neprešla a strašne ma to deptalo. Bola som zo seba sklamaná a bála som sa, že poletím už po testoch.

Preto predvčerom nebol ani článok - celý večer som strávila nad testami (niekoľko hodín) a ešte stále som nemala 100%-tne všetky urobené. Robila som ich do pol 12 a aj to som zaspávala s pocitom, že 4 musím ráno urobiť na 100%. Zaspávala som s tým, že som si opakovala dokola niektoré vety z testov - až tak som bola z toho zmagorená! :D

Ráno som si pozrela z tých štyroch testov len správne odpovede cestou do Trnavy a ešte som si pozerala kedy je auto nespôsobilé na jazdu a aké sú závažné poškodenia a tak ďalej.



Pred policajtmi sme sa stretli všetky baby (bolo nás päť) a čakali len na pani inštruktorku. Za tou sme potom šli dovnútra a tam na nás upierali pohľady všetci chlapi. S pani policajtkou, ktorá nás "skúšala" sme šli potom do jednej miestnosti kde sme ešte vykonali posledné potrebné úkony a pustili sa do testov, ktoré sme si náhmatkovo vybrali. Mala som šťastie - vybrala som si jeden z tých najľahších. Nebolo nad ním na čom premýšľať, nebola tam ani jedna značka, ktorá bola pre mňa jednou z problémových. Križovatky mi vždy išli takže ani tam nebolo o čom. Mala som ho ako prvá ale bolo mi to trápne sa ozvať tak som ti to ešte dva krát skontrolovala, či som naozaj nespravila chybu alebo zle si to neprečítala (napríklad namiesto slovíčka smie - nesmie) a potom som do toho pozerala až kým to neukončila. Pani inštruktorka jeden z báb hovorila, že o mňa sa bála, že to nespravím, keď som jej ešte deň pred tým povedala, že nemám všade 55 bodov ale v deň D som to dala na plný počet! :D

Odtiaľ sme sa presunuli tri z nás k McDonald-u, kde sme čakali kým si prvé dve odjazdia. Nakoniec ale odjazdila iba prvá a išli pre ďalšiu, nech to vychádza. Zatiaľ sme ju zo všetkého vyspovedali - kade ju zobrala, či sa niečo pýtala o vozidle alebo hocičo čo nás zaujímalo. Páčilo sa mi, že sme si všetky povedali všetky uličky, značky alebo iné problematiky, ktoré nám robili problém alebo sme tam vždy spravili chybu. :)

Nakoniec som šla ja aj s tou babou, s ktorou som bola na cvičisku. Dohodli sme sa, že ona spraví prvá jazdu na cvičisku a potom ja a rovno pôjdem do mesta. Tak aj bolo ale chcela som sa vymeniť, pretože som od nervozity potrebovala strašne na Wc (aj keď pred tým sme ešte naschvál išli aby sme potom nestresovali). To ale rýchlo pominulo ako som vystúpila z auta a mohla si vydýchnuť, že to všetko zvládnem.

Cvičisko som zvládla a hneď potom všetci sadli do auta, pani policajtka zhodnotila, že sme prešli a ja celá mimo som sa spýtala, že "už mám ísť?" Všetkým som musela prikázať nech sa zapnú (čo mi prišlo strašne trápne, kedže aj tak nikto okrem tej baby sa nezapol a tá už bola dávno pred tým :D ). Prvý krok som ale spravila a išla som von z areálu školy kde bolo cvičisko. Všade v areáli som dávala blinkre a aj potom, proste všade len aby ma za toto nevyhodila. Tá baba (viem, že je to neosobné a furt tak isto ale meno fakt nie je podstatné ale viem ho!) mi na konci povedala, že to bola ukážková jazda, že všade som dávala blinkre. :D Za celú jazdu som nevnímala čo sa pani policajtka rozprávala s pani inštruktorkou. Vôbec nič z toho si nepamätám len to ako som sledovala všetky značky, všetko na ceste a to čo hovorila mne.



A milé zážitky z jazdy?

Dvaja chlapci, ktorí mohli mať tak 3 roky, čo šli s mamou cez prechod mi zakývali a mne to prišlo strašne milé. :) Potom som na svetelnej križovatke zastavila ako prvá a rovno vedľa policajtov, ktorí nám začali kývať a usmievali sa. Bolo to vtipné a trápne zároveň a ja som si musela podopierať hlavu o ruku, ktorú som mala na dverách položenú, pretože inak som nevidela na semafor - tak blbo som zastavila. A potom som počula od pani inštruktorky, že sa nemám hanbiť. :D Ja som sa nehanbila - pozerala som na semafor! Tak isto mi to ani raz neskapalo a dokázala som sa vpichnúť do premávky, čo ma strašne tešilo, že sme tam netrčali zbytočne extra dlho.

Na konci jazdy jednej aj druhej nás pani policajtka pochválila, že nemá čo vytknúť, akurát ja som zaváhala v strede cesty keď som vychádzala z vedľajšej cesty ale to preto, že ma zastavila pani inštruktorka ale ja som vedela, že ak pôjdem rýchlo tak to bezpečne stihnem. Ale to vedela aj pani policajtka a u tej druhej vytkla jedine smrť v očiach, že sa nemá stresovať a báť sa lebo potom človek myslí úplne inak.

Čo som sa ešte strašne čudovala bol fakt, že som sa nestihla ani spotiť zo stresu ale celú jazdu som bola uvoľnená. :D

Takže toto bolo asi všetko, už len to, že s tatom sme to šli potom osláviť na obed a dala som si mega palacinky s jahodami. ^.^ Mňam! :)

(Prepáčte, že nemám žiadne fotky z tohto dňa, vôbec ma to ani nenapadlo. :D )

You Might Also Like

2 komentárov

Štatistika

Kontaktujte ma

Meno

E-mail *

Správa *