Duchovia. Existujú vôbec?

11/01/2014

Ahojte, dnes som si pripravila článok o tom duchovi, ktorého som spomínala v Paranormal tag. Pár z vás ste tento článok chceli a aj na Facebooku sa zozbierali vždy nejaké lajky tak ho teda píšem. :) 

Neviem ani poriadne ako začať a hlavne nechcem, aby bol tento článok moc krátky alebo dlhý a od veci. :/ Proste nejak začnem.

Možno ste už viaceré rozmýšľali či človek naozaj má dušu, ktorá ide do neba alebo do pekla. Či tie dva svety vôbec existujú alebo čo je po smrti. Či proste zomrieme a koniec alebo svet nejak vnímame. Možno niektoré z vás majú skúsenosti s tým, že videli niečo nadprirodzené (ale neberme to ako šuchotanie na cintoríne alebo také veci). Ak nie, tak možno nad tým rozmýšľate či je vôbec možné vidieť ducha, vyvolať ducha a tak ďalej. 

Keď som bola v treťom ročníku, tak sme boli v škole v prírode. Vtedy si pamätám, že sme raz po večernej diskotéke šli do izieb ale chalani začali vymýšľať s druhým ročníkom , že idú vyvolávať duchov. Niektorí šli a volali aj mňa ale ja som to nedokázala. Už vtedy som mala v sebe to, že z toho nevzíde nič dobré, môže sa stať čokoľvek a ak niekoho vyvolajú tak čo potom? Bolo veľa otázok a nechcela som nič riskovať. Tak som radšej s niektorými kamarátkami šla na izbu. 
V nasledujúci deň nám chalani opisovali čo sa dialo a že potom sa otvorilo okno, ktoré bolo zavreté ibaže mali otvorené dvere takže je možné, že to bol iba prievan. Oni si z toho chlapca, ktorý sa strašne zľakol robili srandu ale ja som sa nesmiala. Nikdy neviete...

O pár nocí zasa spolužiačky našli vo foťáku fotku z hlbokej noci, kedy všetky spali, ako jedna má predpaženú ruku (myslím akože smerom hore na strop - netuším či je predpaženie dobré, snáď hej). Nikto sa nepriznal, že tú fotku spravil a naozaj si nemyslím, že jedna z nich by tú fotku spravila, pretože ani jedna z nich neklamala. To som si istá a tá čo najviac klamala vždy bola tá, ktorá mala hore tú ruku. Takže celé to bolo divné. Všetky tieto situácie sa ma dotkli a hoci to možno bolo všetko z vysvetliteľného dôvodu, záhada to bude vždy, pretože aj keď sme na tú fotku spomínali o pár rokov neskôr, nikto sa nepriznal a všetky vyzerali vážne prekvapene keď tam tú fotku našli. 



Keď som mala 10 rokov, presťahovali sme sa do domu na dedinu a bývali sme tu pár mesiacov, keď sa TO stalo. Všetko bolo normálne, ako vždy sme šli spať a počas noci som sa zrazu zobudila. Nepotrebovala som ani na záchod, nebola som ani hladná či smädná, nebolo v izbe teplo, že by som nemohla spať, proste som sa zobudila. Úplne prirodzene a mám pocit, akoby som niečo počas spánku cítila. Neviem to vysvetliť ale ešte doteraz som sa tak nikdy nezobudila počas noci. Otvorila som oči a automaticky pozerala na dvere. (Pre takú malú predstavu poviem, že posteľ som mala pri stene a spala som tak, že keď som pozerala pred seba, dvere som mala po pravej strane v rohu izby. Od dverí som mala tak 3-4 metre.) Tam stál. Chvíľu som na neho pozerala, bol to chlapec, to som spoznala hneď aj napriek tomu, že to bolo vlastne len také biele svetlo. Nie úplne žiarivé, že by ma to oslepovalo ale také biele svetlo, ktoré postavu ožarovalo, on sám bol celý biely, nie priesvitný či s presnými obrysmi. Tak isto nemal nohy, mierne sa vznášal nad zemou - také 2 cm možno. Aj napriek tomu, že nebolo vidno obrysy len jeho ako biele svetlo, bolo vidieť, že má akoby košieľku ako to býva vo filmoch. Nebolo to presné ale akoby ste to cítili, videli. Ale bolo to také, že proste viacej svetlo ako košieľka. Len ste proste vedeli, že ju má. Držal sa kľučky a mohol mať ja neviem, 8 rokov? Myslím, že toľko nejak mal. 
Pozerala som naňho, ešte nechápavá a on len pozeral na mňa a stál tam. Keď mi docvaklo o čo asi ide a že to nie je sen ale ozajstný duch, tak som sa ukryla pod paplón a modlila sa, aby zmizol a nepodišiel ku mne bližšie a nespravil niečo ako napríklad že by ma odokryl. Strašne som sa bála a ani neviem ako pod duchnou som zaspala a vôbec som sa nepridusila. 



Ráno som o tom povedala našim pri raňajkách. zaujímavé bolo, že som vôbec nebola vystresovaná alebo preľaknutá. Proste ako za normálu. Potešilo ma, že tato povedal, že on ho tiež v tú noc videl. Tiež stál pri dverách a pozeral. Potom ale zmizol. 

Neviem ako sme sa nakoniec dostali k výsledku, že kto to bol ale prišli sme na to, že to bol chlapec/syn muža, čo nám robil podlahu myslím. Alebo niečo také. A iba v mojej izbe a spálni. Dozvedeli sme sa, že pár dní pred tým zrazili jeho syna autom. Bol na bicykli, mal prilbu, všetko len nejaký tupý vodič si ho nevšimol a zrazil ho. Samozrejme utiekol a chlapec nemal žiadne zranenia ale na mieste bol mŕtvy. Nejaké vnútorné krvácanie zrejme musel mať. Na mieste mŕtvy chlapec a práve v ten deň pracoval ten chlap u nás na dome. 
Pozvali sme ich k nám domov sa porozprávať, pretože aj ich dcéra ho videla a po večeroch keď za ňou prišiel sa spolu hrávali s jeho obľúbenými autíčkami. Nemôžeme byť obe rodiny blázni a mať halucinácie, bolo to naozaj reálne. Pred tým ako prišli som ešte kreslila na výkres jeho ako som si ho pamätala s dvoma anjelmi po boku ako ho berú do neba. 

Samozrejme to bolo pre rodičov ťažké ale spoločne sme vydedukovali, že ich syn sa u nás ukázal preto, že hľadal svojho otca. Práve v izbách, kde v ten deň robil. Objavil sa dosť neskoro keď si to tak prehrávam ale toto už naozaj vysvetliť neviem. Pár dní od stretnutia s duchom sme dali posvätiť dom, aby sa nič takéto už nestalo. Pred tým sa už u nás neukázal, zrejme ho teda našiel doma, keď sa chodil hrávať so svojou sestrou. 

Odvtedy sa tu už našťastie nič také nestalo ale bol to naozaj silný zážitok. Som za túto "skúsenosť" v konečnom dôsledku aj rada, pretože môžem povedať, ž educhovia sú, mám na to dôkaz, ktorý síce nemám ako dokázať ale ja nie som z tých, čo by si takého niečo vymýšľali. Odvtedy mám obrovský  rešpekt pred mŕtvymi, duchmi a celkovo takýmito vecami. Veľmi sa bojím toho, že do niekoho v mojej rodiny vstúpi napríklad démon, pretože som počula o tom, že vraj v Trnave bol jeden chlapec posadnutý a nakoniec zomrel. Neviem či je to pravda ale počula som to a hrozne sa takého bojím a snažím sa na to radšej nemyslieť. Zbytočne nechcem niečo skúšať. Odvtedy si pamätám, že vždy ako chodíme na hroby teraz na Pamiatku zosnulých alebo ako dnes aj niekto chodí na Sviatok všetkých svätých tak to omnoho hlbšie prežívam. Viem, že duše máme, že duša po smrti ešte žije ak teda nie je pokojná a neskôr sa dostane tam kam sa dostať má. 


Máte aj vy zážitok s niečim nadprirodzeným? 

You Might Also Like

5 komentárov

  1. Mne sa raz ani neviem nájsť do sloveso preto - zdalo alebo, videla som, alebo neviem. No proste bola som malá, môj dedko zomrel na rakovinu a ja som sa z toho ako dieťa veľmi ťažko spamätávala, vraj som nechcela nič jesť, len som sedela na posteli kde naposledy ležal (toto si nepamätám). Spávala som dosť dlho s babkou, na jeho mieste v manželskej posteli. A raz v noci som sa zobudila a on stál pri mne, rovnako oblečený ako som ho videla naposledy než zomrel, pohladkal ma, zakryl ma paplónom ale nič nepovedal. Tak som pokojne zaspala a na druhý deň o tom povedala babke, ona mi povedala, že sa jej stalo to isté pred pár rokmi kedy jej zomrela mama, tiež nič nepovedala, len ju pohladkala a zakryla. Neviem to popísať, vyjadriť sa k tomu, neviem čo to bolo, ale viem že sa to stalo a dedko sa so mnou tak prišiel rozlúčiť.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Žiaľ,mám s týmto skúsenosti.Asi v 3-4 triede sme mali voľnú hodinu a samé baby sme ostali v družine.Baby dostali nápad - vyvolať Michaela Jacksona.Nič sa nedialo,tak sme to nechali tak.V ten deň som spala u ocina.V noci ako si písala ty som sa z ničoho nič zobudila a pozrela sa smerom na poschodovú posteľ.Pre ujasnenie - spala som na posteli,ktorá bola vedľa tej poschodovej a pri schodíkoch som zbadala siluetu nejakej vysokej postavy.Viem len,že bola vysoká a bolo vidno,aké má vlnite vlasy.Neviem si to vysvetliť dodnes.A potom ešte niekedy,keď som sama v izbe mám pocit,ako keby sa na mňa niekto úpenlivo pozeral.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja mám tiež skúsenosť, keď som sa s duchmi doslova stretla. To sa mi stalo 2x. Našťastie iba 2x. Ale často sa v noci budím na pocit, že na mňa niekto pozerá a pritom v izbe nikto nie je. Najskôr som sa bála, ale už som si zvykla. U nás v rodine sa to asi dedí, lebo takáto sensibilná som ja, moja mama, jej mama atď. Poviem ti, keď sa mi to stalo prvýkrát, mala som naložené v gaťoch (nie doslova :D ), ale čím viac sa mi to stáva, už to beriem menej "tragicky". Nikdy to nie je príjemný pocit, ale strach už necítim.

    simona-zacko.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Baby, videli ste film Šiesty zmysel s Bruce Willisom? Duchovia sa nezjavujú bez príčiny, najlepšie je byť s nimi "kamarát" a snažiť sa im porozumieť... Inak, skvele napísaný príspevok, díky!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Bez príčiny určite nie :) ten som nevidela a ďakujem :)

      Odstrániť

Štatistika

Kontaktujte ma

Meno

E-mail *

Správa *