Dresden, Potsdam & Berlin

7/02/2015

Ahojte! Po týždni off, som si našla čas konečne spísať článok o výlete, na ktorom sme boli zo školy od 24. do 28. júna. :) Nebol to triedny výlet, pretože sme boli zoskupené asi 3 - 4 triedy. Budem sa snažiť tu zhrnúť všetky dojmy - tie zlé, ale aj dobré. Neviem popravde ani kde začať, tak snáď sa dopracujem k dobrému článku. :)

Odchádzali sme z Trnavy o pol 6 ráno, kam ma doviezol môj, ktorý sa ponúkol, aby som nemusela zasa spať v maminej firme ako deň pred tým po práci. :)
Prvá zastávka boli Drážďany. Popravde, moc z tohto mesta nemám, pretože ani neviem poriadne čo sme videli. Dostali sme síce neskôr k poisteniu aj "plánik", čo všetko sme navštívili a niečo o tom, do ktorého momentálne pozerám, aby som na nič podstatné nezabudla. :D Ale z Drážďaň toho moc nespomeniem.

Sprievodca sa strašne ponáhľal, nečakal na druhých, zdvihol zelený dáždnik do vzduchu a išiel si o svojom, mohli sme za nim akurát tak utekať. Človek nestíhal fotiť, obzerať sa na krásne budovy a ešte si to všetko vychutnávať. Keď už aj niečo "dáždnik" (tak sme ho prezývali) povedal o budovách čo vidíme, nebolo ho počuť, pretože vôbec nezvyšoval hlas. Celkovo bol dosť nepríjemný a divný, urazil sa kvôli blbosti. Usúdila som, že keby mám mať takého partnera, tak som radšej stará panna. :D

Frauenkirche - luteránsky kostol Panny Márie/bol zbombardovaný, čierne kamene sú pôvodné 
Pán "dáždnik" nás zaviedol po moste, ktorý pripomínal inak Karlov most, na druhú stranu od všetkých pamiatok, aby sme mohli ísť nakupovať. My sme s babami jedlo mali, tak sme sa pofotili ešte pri tomto zlatom koňovi a šli sme pochodiť túto stranu koľko stihneme. Šli sme za kostolom, ktorý sme videli a potom sme sa dostali k Markthalle

Sadli sme si do parku, oddýchli si, najedli sa. Kamarátka hodila vrabcom a holubom kúsok z rožka, načo sa ich tam začala koncentrovať omnoho viac a tak som hodila raz aj ja. Keby ale viem, že krátko na to na mňa zaútočí vrabec a zvísknem na celý park, tak nikomu nič nehádžem. :D 




Znova sme šli na druhú stranu mesta, kde sme videli Katedrálu Najsvätejšej trojice / Hofkirche, o ktorej nám tuším ani nič nepovedal. Keby si to teraz nenájdem na internete, tak ani neviem čo som si to vlastne odfotila. Tak isto aj Semperova opera. :) 

Hofkirche

Semperova opera

Z nejakého neznámeho dôvodu tam bolo asi 10 Santa Clausov na motorkách. :D


Vľavo spomínaná opera a námestie medzi ňou a katedrálou.


Ďalľou a poslednou zástavkou pred večerou a odchodom na ubytovňu bol palác Zwinger. Nič nám o ňom nebolo povedané pokiaľ viem, spravili sme si fotky, prešli na schody si spraviť všetci spoločnú fotku, pričom sme si nestihli spraviť ani my naša skupinka, pretože pán "dáždnik"bol už pri východe a všetkých naháňal. Keby vieme, že budeme skoro 10 minút stáť a pozerať ako sa v špinavej vode odráža odraz, tú fotku si spravíme. Najviac ma sklamalo toto mesto, pretože sme to len rýchlo prebehli a obišli sme Zwinger dokola, nič si nepozreli ani do múzeí sme nešli, čo bola určite škoda - ALE! MU-SE-LI sme vidieť asi 10 sekundovú zvonkohru, odbíjajúcu piatu hodinu. 



Na druhý deň sme cestovali do Postupimu (Potsdam). Ako prvé musím spomenúť, že celé mesto vyzerá perfektne. Centrum je plné krásnych veľkých budov a domov, pri ktorých rozmýšľate kto tam asi tak môže bývať - akí boháči. Pár domov som si aj nafotila - len tak, pre inšpiráciu do budúcna. :D Možno si taký aj ja raz postavím. :D

Ako prvú pamiatku sme navštívili zámok Cecilienhof. Zámok, ktorý pripomína dom na anglickom vidieku. Po druhej sv. vojne sa v ňom za veľkým okrúhlym stolom stretli Stalin, Churchill a Trumann. Teraz je zo zámku múzeum, je tam spomínaný stôl, množstvo kníh, zápisy z konferencie a dokumenty. Mali sme šťastie, pretože v celých Drážďanoch sme pekného chlapca nevideli a tu sme dostali pekného sprievodcu. Kvôli nemu by som sa aj po nemecky lepšie naučila a pri troche šťastia a usilovnosti určite aj matematiku. :D



Odtiaľ nás rozpustili na obed do mesta, kde som si dala výborný vegetariánsky kebab, ktorý som si ani neodfotila, pretože som bola strašne hladná a bol tak plný zeleniny, že som rozmýšľala skôr ako to mám začať jesť. Predavač bol ďalší pekný chlap na zozname, aj keď bol trošku tmavšej farby pleti, ale bol veľmi milý a porozprával sa s nami, že odkiaľ pochádzame, kde sme sa učili nemčinu a z akého mesta sme, že pozná Košice, ktoré sú pekné. Najviac sa mi páčilo, aký pohľad hodil na kamarátku hneď potom, ako mu povedala, že chce kebab bez omáčky a zeleniny. "A ty z akej planéty pochádzaš?" :D 

Na námestí by som povedala, sa nachádzala Branderburská brána Postupimská, ako ma opravil pán "dáždnik", hneď potom, ako som len tak zo srandy povedala, že to je Branderburská brána. Pretože ja som určite taká sprostá, že ona sa nenachádza v Berlíne ale tu, v Postupime. -_- Vyzerá podobne, ale je omnoho menšia. Bože jak mi ten chlap liezol na nervy....




Odtiaľ sme sa pobrali na zámok Sanssouci, kde sme dostali skvelú pani sprievodkyňu, ktorá hovorila veľmi zrozumiteľne a zaujímavo, takže sme všetkému rozumeli a smiali sme sa, nie ako v Cecilienhofe, kde sme niečo nepochopili, pretože sme nerozumeli polovičku z toho čo hovoril. Ale to bude aj tým, že sme sa sústredili skôr na tú estetickú stránku výkladu. :D 

Zámok má iba 12 izieb, pretože v ňom býval kráľ Fridrich II. sám a stretával sa tam s filozofmi, umelcami a vedcami. Zvnútra bol veľmi pekný a páčilo sa mi ako hovorila aj o živote kráľa. Že vlastne sem chodil sám bez manželky, pravdepodobne bol aj teplý, ale to sa nevie isto. :D A aj ako ho otec donútil stať sa kráľom, prestať sa učiť a čítať. Preto si aj dal postaviť tento zámok, kde mohol robiť a byť tým, ktorým vždy bol. Tak isto je tam pochovaný aj so svojimi psami a na jeho hrob nosia ľudia zemiaky. Naučil totiž ľud jesť zemiaky a prestali tak hladovať. "Pretože bez neho by nemci nepoznali hranolky." :D 









Hneď potom sme šli rovno do Berlína, kde sme sa už len navečerali a šli na ubytovňu. Na druhý deň sme zastavili na prvej zastávke pri Berlínskom múre. Potom sme na rozvrhu mali takú menšiu prehliadku mestom v autobuse, kde sme videli veľa budov, pri ktorých sme sa aj v nasledujúcich dňoch zastavili. Jedna budova kde sme sa fotili ani neviem čo je zač, ale tá fotka sa mi strašne ľúbi jak nás spolužiačka odfotila. :D 









Rozchod sme dostali pri Berlínskej Zoo a všetci šli do nákupného centra KaDeWe, kam sme sa pozreli neskôr aj my, no cítili sme sa tam zle, kedže tam všade boli značky ako LV, Dior,Prada, Gucci a pod. a všetci na nás zízali. 
Pred tým sme teda ale videli mnoho pekných vecí, medzi ktoré musím spomenúť určite Kaiser-Wilhelm-Gedächtnis-Kirche. Kostol zbombardovali, ostala len časť aj to zvrchu ešte niečo chýba a teraz je to sprístupnené s mnoho fotkami - hneď vedľa je postavný "kostol" kde sa vykonávajú evanjelické omše. Zobralo nám to dych. 




S babami sme sa dostali aj do metra, nemuseli sme na vstup platiť, tak prečo tam neísť a nepofotiť si ako vyzerá berlínske metro? Keď sme však vychádzali na svetlo, zastavil nás policajt a my hneď v strese, že bude chcie vidieť lístok, keď sme odtiaľ vyšli. Našťastie sa len spýtal, odkiaľ sme či nepotrebujeme pomoc, keď nás videl ako si to obzeráme. :) Tak sme chvíľu pokecali a potom zamierili do vyššie spomínaného obchoďáku. na ceste naspäť sme sa ešte pofotili pri Aquariu - pri "čínskom vstupe". :) 




Ešte v ten deň sme navštívili Pergamonmuseum, z ktorého sme sa rýchlo vytratili a šli k Berlínskému Dómu, Fernsehturm-u, zašli do Starbucksu na čokoládu, v daždi posedeli pod stromami a šli naspäť na večeru na Alexanderplatz, kde sme si konečne dali pivo - aj keď nealkoholické. :) 







Na druhý deň sme sa zastavili v Bundestagu, odtiaľ rovno k Branderburskej bráne, za ktorou sa konala Gay Pride - tá viedla priamo k Siegessäule. Odfotili sme sa s kamarátkou s transvestitami, videli mnoho párov a celkovo sme boli šťastné, že sme sa dostali na také dačo. Atmosféra bola plná energie a lásky. ^.^
Rovno odtiaľ sme sa zastavili pri pamätníku Holokaustu a potom už len prešli mestom k Berlinskému Dómu, kde sme mali rozchod aj na večeru, tak sme si pred ním na tráve poležali, oddýchli a šli sa najesť. :) 





je možné, že mám zatvorené oči ale nevadí :D 




V konečnom dôsledku, odhliadnuc od zlého jedla (pretože nemci nevedia variť a tom nám potvrdil aj manžel pani profesorky, čo s nami bol), zlého sprievodcu a faktu, že na každom WC (okrem múzea) sme museli platiť 50 centov tam bolo super, a určite by som neohrdla ďalšou návštevou. :) 

You Might Also Like

8 komentárov

Štatistika

Kontaktujte ma

Meno

E-mail *

Správa *