Operácia očí II. - bolesti, vyšetrenia, videnie

5/15/2016

Nadišiel čas na druhú časť článku o operácií očí, o ktorej som písala niekoľko týždňov dozadu (klikni SEM). V prvej časti som rozoberala ako prebiehali predoperačné vyšetrenia a samotná operácia a teraz bude článok skôr o pooperačných vyšetreniach, ako často prebiehajú a samotný proces hojenia. Všetko je to ale subjektívne, pretože každý človek to znáša inak a teda sa môže líšiť bolesť aj dĺžka hojenia podľa toho o aký zákrok ide a v akom stave sú vaše oči a aká hrúbka rohovky po zrezaní ostane. Ja som mala to šťastie, že aj po zrezaní mi jej ostalo ešte dosť. Tým pádom sa to aj mala lepšie a rýchlejšie hojiť. A tak aj bolo. Ale pekne po poriadku. :)

Už na ceste domov ako som písala v minulom článku som videla omnoho lepšie, no kedže svietilo dosť silné slnko, mala som celú cestu domov nasadené okuliare. Kvôli slnku som si oči zavrela, pretože som ich nedokázala mať otvorené a popravde som to ani nedokázala. Jedine na miestach, kde bol tieň, no to tiež nie dlhšie ako pozrieť sa kde mám kúsky šalátu, ktoré mi vypadli z bagety, ktorú som do seba tlačila vrámci obeda. Celú cestu na mňa padala únava, ktorá bola viac ako samozrejmá. Čo sme počuli od doktorky, sestričiek aj ľudí po operácií, prvé dni prespím a je to aj to najlepšie čo môžem urobiť. Po príchode domov som však nezaspala, pretože som to nedokázala, ale ležala som v tmavej izbe, kam nesmel preniknúť ani kúsok slnečného lúča. V takejto tmavej izbe som preležala a prežila celý týždeň. Vždy keď sa dalo, mala som zavreté oči a ležala som.

Nepotrebovala som použiť žiadne lieky proti bolesti, čo bolo super avšak niekto ich použiť bude musieť, záleží od toho aké veľké máte bolesti. Moje sa prejavovali hlavne pichaním v oku. Akoby ma niekto špendlíkom pichal do oka, takže som automaticky vždy silno zavrela oči a modlila sa, nech to prejde. Väčšinou sa mi stávalo hlavne ráno, ale prvý týždeň aj počas dňa, že mi len tak z ničoho nič pichlo v oku strašne moc, akoby mi do oka vpálilo veľmi silné svetlo a mňa to vždy zložilo na zem. Väčšinou teda ráno, a cez deň z ničoho nič. Vždy mi vytieklo veľmi veľa sĺz, ktoré som postupne otvorením oka "vypúšťala" a tým sa mi aj uľavilo. Raz som ráno dokonca ostala ležať v posteli ešte pol hodinu, kým mi bolesť ustúpila. Rozhodne neodporúčam mať jedno ostré bodové svetlo v tmavej izbe, na ktoré sa môžte omylom pozrieť. Tá bolesť sa nedá ani opísať. Myslela som, že mi asi vypálilo oko. Nikdy predtým ma nič tak nezložilo naspäť do postele.


Po týždni bolesti počas dňa pominuli, ostali len také menšie, také ktoré ma donútili oči zavrieť ale dalo sa to prežiť. Jediné čo som musela spraviť, bolo zavrieť na chvíľu oči, upokojiť sa a za chvíľu ich otvoriť, dať si umelé slzy a hotovo. Ranné bolesti trvali dlhšie, po dvoch týždňoch však boli len zriedkavé. Pozorovaním som si všimla, že sa objavili vtedy, keď začalo byť ráno pekne, svietiť slnko skôr a mala som mierne odostreté. Ešte doteraz stále vždy poriadne zastriem záclonu, aby mi nepreniklo veľa svetla do izby a aby mi náhodou netrhlo oko. Aj keď po takmer dvoch mesiacoch po operácií nemám žiadne bolesti, zvykla som si zastierať a tak nejak som opatrná. :D

Čo sa týka vyšetrení, prvé bolo hneď na druhý deň po operácii. Skontrolovali, či je všetko v poriadku, či je šošovka tam kde má a o chvíľu som bola už aj preč. Všetko bolo totiž v poriadku. Ďalšia bola kvôli vybratí šošoviek za 4 dni, no to som si mohla vybrať či pôjdem na kliniku alebo k môjmu očnému do Trnavy.

Potom prišla ďalšia kontrola o týždeň od operácie, nasledovala ďalšia po mesiaci, na ktorej som bola tento pondelok a na všetkých to boli len krátke 10-minútové vyšetrenia, kde vám skontrolovali tlak v očiach a ešte niečo na jednom prístroji, ktorý sa používa na kontrolách u očného, no neprišla som doteraz na čo presne je. Potom mi doktor premietal písmenká, ktoré som postupne čítala a keď som sa dostala takmer až na koniec bez problémov, bol to úžasný pocit. Na kontrole týždeň od operácie som nevedela prečítať posledné tri riadky malých písmen presne a len som hádala a niektoré som aj uhádla, no nebola som si istá pri písmenách ako P a D, D a O, E či F. No teraz v pondelok, po mesiaci od poslednej kontroly som prečítala bez problémov pravým okom všetko no ľavým to bolo mierne horšie. Vedela som to prečítať no videla som, že to nie je také jasné ako pravým. Ale to je úplne normálne, že jedno oko sa hojí lepšie ako druhé, postupne sa to ešte bude tak či tak zaostrovať ako mi doktor povedal, aj keď už vidím na 100%.

Ani neviem kedy som začala vidieť úplne dokonalo. Najprv to bolo také jemné, videla som ale nebolo to ostré avšak dokázala som existovať. Nešoférovala som 3 týždne radšej, potom postupne nastali sekundové momenty, kedy sa mi dokonale zaostrilo avšak potom to zmizlo. Potom sa to stávalo častejšie a ani neviem ako, teraz vidím ostro všetko. A hlavne teraz keď je vonku pekne a ja cestujem autom alebo autobusom a sledujem prírodu okolo mňa či budovy, vnímam každý detail a uvedomujem si, že takto som predtým videla naposledy bez okuliarov v treťom ročníku na základnej škole a som strašne vďačná a šťastná.

Jediné čo ma na tom prestáva baviť je nosenie tých slnečných okuliarov. Vedela som, že to bude ťažké si zvyknúť a že sa budem cítiť trápne ak bude škaredé počasie, keď bude pršať alebo bude zamračené a ja ich budem musieť nosiť aj tak. Ale nečakala som, že to bude až tak obtiažne si na ne zvyknúť. Už sa mi raz stalo, že som sa vrátila domov podvečer, kedy už o pol siedmej bola tma a zabudla som si okuliare u Lukáša v aute. Tak isto sme boli nakupovať a vyšli sme z Auparku smerom do Incheby na autosalón a ja som si samozrejme nedala okuliare a až v polke cesty som si to uvedomila a dúfala som, že nenastane žiaden problém. Našťastie bolo vtedy zamračené tak sa nič nestalo, ale keby svieti silné slnko, asi by to nebolo dobré.

To by bolo asi k tejto časti článku všetko, viac ma úprimne nenapadá, no ak ma napadne, hodím to ešte do nejakého článku. Také veci čo sa týka všetkých kvapiek čo si musím kvapkať do očí písať nebudem, rozhodne ale môžte písať otázky do komentárov alebo na facebook. :) Rada odpoviem či poradím a ak máte za sebou niečo podobné ale na inej klinike, napíšte! :)

Chystám ešte jeden článok, ktorý sa bude týkať tejto témy, tak uvidím kedy ho zverejním. :)

You Might Also Like

0 komentárov

Štatistika

Kontaktujte ma

Meno

E-mail *

Správa *