Výročná Praha

3/29/2017

Hoci som už Prahu navštívila dva krát, nikdy sa mi nevryla do pamäte tak ako teraz. Jeden z dôvodov je ten, že som bola mladšia a tak som si to nevedela užiť, vážiť ani zapamätať a už vôbec nie sa orientovať. Pražské metro bolo vtedy pre mňa niečo úplne desivé, nezrozumiteľné a nikdy som si nemyslela, že sa tam budem vedieť orientovať. O pár rokov v Londýne som to vedela ľavou zadnou.

S Lukášom sme plánovali osláviť naše prvé výročie niekde na Slovensku, ale nakoniec nastal problém s penziónom, v ktorom sme si kúpili pobyt cez Zľavomat. Našťastie sa nám peniaze vrátili a tak sme sa rozhodli pozrieť si niečo iné. Celý čas sme rozmýšľali nad Prahou, v ktorej Lukáš ešte nebol a ja som tam tiež chcela ešte ísť. Všetky ponuky čo sme našli boli príliš drahé a keďže vyskakovať si moc nemôžeme, rozhodli sme sa ísť na "vlastnú päsť".


Skúsenosť s Airbnb a 25 € pre vás

Rozhodnutie padlo na Airbnb, o ktorom som veľa počula, ale nikdy sa cez neho neubytovala. Vybrali sme jednoduchý byt 20 minút od centra mesta za výbornú cenu (27 € /2 os.). Nakoľko sme tam boli len na víkend a potrebovali sme len jednoducho niekde prespať, mať peknú kúpeľňu a wifi, tento bytík bol pre nás to najlepšie čo sa dalo nájsť. Svetlý, na vyvýšenom prvom poschodí, čistý a s miestom na spanie až pre 9 ľudí. Wifi fungovala, komunikácia s Nikom, prebehla bez problémov a jeho mama, ktorá nás do domu pustila, bola veľmi milá. Zo spálne sme mali výhľad rovno na hlavnú ulicu, kde bolo rušno, ale zvuky áut sme moc nepočuli. Metro je 5 minút peši, Albert ešte menej, takže ak potrebujete len niekde prespať a nepotrpíte si na veľký luxus, alebo plánujete ísť niekam s kamarátmi, tento bytík odporúčam, naozaj sme tam nemali s ničím problém. 😊 Okrem toho má Niko v ponuke ešte iné pekné byty.

A ak by ste sa rozhodli niekam cestovať cez Airbnb, dávam vám 25 € na ubytovanie. Stačí kliknúť na tento odkaz. 💗 Peniaze za ubytovanie ostávajú v systéme Airbnb až dovtedy, kým sa neubytujete, takže ak vám pobyt hostiteľ zruší, všetky sa vám automaticky vrátia, no ak ho budete rušiť vy, každý hostiteľ má iné storno podmienky, takže to si treba odsledovať. :)


Le Burger Praha - áno či nie?

Hneď po príchode sme si kúpili lístky na dva dni na metro a vybehli do mesta. Stihli sme obedné odbíjanie orloja, trochu si vydýchli, obdivovali všetky krásne uličky, domy a vežičky, ktoré nás obklopovali a šli sa naobedovať do Le Burger. Reštaurácia vyzerá veľmi dobre, má asi najzaujímavejšie záchody čo som kedy videla a vcelku dobré jedlo.

Dala som si teda poradiť od čašníčky, ktorá mi na 100 % poradiť nevedela, nerozumela som jej, ktoré je teda lepšie, tak som si nakoniec vybrala vegaburger zo stredozemia. Chuť bola...zvláštna. Nikdy som nemala vegabruger tak nemôžem porovnávať, ale nechutil mi tak veľmi, aby som ho mohla ďalej odporúčať tak ako ten, čo som mala v Restart Burger v Poprade. O tom v článku tu. Tento bol tak trochu suchý, prvý krát som mala čiernu žemľu, ktorá si ma moc nezískala, ale na druhej strane bol veľmi sýty, takže som ho ledva dojedla. Nebol úplne zlý, ale neostala som očarená. Lukáš ten svoj zaradil tiež do zlatého priemeru. Nič svetoborné ale ani odporné.

Čo ma ale naozaj zarazilo, aj keď som o tom pár krát čítala v recenziách, bol prístup čašníčky pri platení. Od každého pýtala chcela sprepitné a čakala, kým povieme, koľko jej nechávame, aby vedela vydať.




Potom ako sme si chvíľu oddýchli na byte, sme sa vybrali už do mesta objavovať uličky a hlavne pamiatky, ktoré sme mali na zozname. Na Pražský metronom sme pozerali už cez zoom na fotoaparáte a videli sme tam dosť ľudí.  Mysleli sme, že to sú všetko turisti, ktorí pozerajú na výhľad. Mýlili sme sa. Tam hore boli všetko mladí ľudia, ktorí sedeli na okrajoch, popíjali pivo, fajčili (nie len cigarety) a chalani jazdili na skateboardoch.

Výhľad odtiaľ bol skvelý a prostredie tiež. Tam hore som sa cítila tak pokojne ako na každom takomto mieste či vyhliadke a dokázala by som tam presedieť hodiny. Mali sme však na pláne zísť dolu a prejsť sa po západe slnka po Karlovom moste. Ľudí tam bolo stále dosť, no atmosféru to malo pre mňa omnoho lepšiu ako cez deň.


Najlepší trdelník a neviem variť

Po ceste na Staromestské námestie sme si kúpili ten najlepší plnený trdelník z Good Food Coffee & Bakery. V mojom sa pod šľahačkou skrývala lesná zmes, ktorá bola výborná. Žiadne sladké som si neplánovala dávať, no odísť z hocijakej krajiny bez toho, aby som vyskúšala niečo nové/lepšie (ako som mala u nás doma) či typické, je pre mňa nemožné.

Domov sme sa prešli uličkami a nastúpili na metro pri Rudolfinum, kde a konal v tom čase Český lev.  Keď sme prišli domov, ani jeden z nás nebol hladný a tak sme nakúpené jedlo nechali v chladničke na ráno.

To nebol najlepší nápad, pretože na to nebol dostatok času, nemali sme dostatočné vybavenie a hlavne som dostala cestou do Prahy menštruáciu. Neviem či som jediná, ale mne sa vtedy nedarí nič variť ani piecť. Povedzte, že v tom nie som sama! 😄No a samozrejme, pripálili sme hrniec tak sme im to museli nechať odmáčať. Bravo, Terka!

Z čoho som sa veľmi tešila bolo, že som netrpela bolesťami (vďaka liekom) počas celého dňa, ako to je u mňa zvykom. Večer som si síce trošku odtrpela, zaspala od vyčerpania a únavy z lieku, no zato ráno ma čakalo to najkrajšie prebudenie.


Problém v úschovni a najlacnejšie magnetky

Na druhý deň sme si šli ako prvé odniesť tašky do úschovne na vlakovú stanicu, aby sme ich nemuseli ešte celý deň nosiť, nakoľko vlak nám šiel až tesne pred pol nocou. Nepočítali sme, že bude takmer všetko plné a jediná skrinka, ktorú sme si chytili nám nebrala peniaze a ani nevykazovala známky toho, že by bola pokazená. Všetko svietilo ako malo, len to nebralo peniaze. Stále sme chodili dookola a hľadali novú skrinku, kým sa jedna neuvoľnila. Dlho som nepočula zvuk, ktorý by vo mne vyvolal takú radosť a úľavu ako ten, keď nám zobrala peniaze. 

Pozreli sme si sochu Franze Kafky a sledovali ako sa mení, oddýchli si na Slovanskom ostrove, sledovali kačice aj s ich mužskými polovičkami a trochu ich nakŕmili a po moste Legií sme šli rovno na Petřín.   

Po ceste sme sa zastavili v obchodíku so suvenírmi a kúpili si magnetky na pamiatku. Magnetku som kúpila za 26 korún, čo nie je ani 1 € a je presne taká, akú by ste kúpili v centre. Vybrala som si so zobrazením večernej Prahy, kedže na ňu budem spomínať častejšie ako na túlanie sa uličkami počas bieleho dňa. Kúpila som ešte aj malý zámok, ktorý nám ostal na pamiatku a zároveň je to náš spoločný horcrux, ktoré si dávame a opatrujeme. 


Z Petřínu sme prešli k Lennon Wall, ktorá má už dlhú históriu a jednoznačne som tam chcela ísť. Mne osobne sa takéto steny páčia. S odkazmi, ktoré tam ľudia napíšu, pohľadom na život. Presne takto isto sa mi páčil aj Berlínsky múr, pri ktorom sme boli na výlete zo školy pár rokov dozadu. Článok nájdete tu.  Odtiaľ sme sa odviezli pred Pražský hrad, obdivovali Katedrálu sv. Víta, Václava a Vojtecha a dostali sa aj do Zlatej uličky. Síce sme už nestihli nazrieť do domčekov, prešli sme sa po nej a na konci pofotili výhľad na krásnu Prahu. 




Splnený sen v Hamleys 

Kto nebol v Hamleys, nepochopí ako dobre tam je. Tí, čo ste boli, viete, že to je detský raj, raj teenagerov ale aj dospelých, ktorí milujú všetky hračky s ktorými sa ako malí hrali a veľa z nich tu aj nájde. Môžete sa s niektorými pohrať, odfotiť so superhrdinami, s mackom, a to hlavné, zahrať sa s legom! Práve hrdinovia od Marvelu učarovali Lukášovi najviac a bol najšťastnejší ako som ho za celý víkend a asi aj celý vzťah videla. Tá radosť v očiach sa nedá popísať. Z 20 ročného chlapa sa stal hneď malý chlapec. 💗 Poctivo som ho odfotila všade kde chcel a nakoniec vyfotil aj mňa pri gigantickom plyšovom macovi.

Pri stavaní lega sme sa zdržali minimálne trištvrte hodinu, ak nie viac. Každý sme postavili to svoje. Lukáš autíčko, neskôr ho vytuningoval na traktor a ja som postavila ružového mutanta s chockerom na svojej ružovej vesmírnej lodi. Tesne po zatváračke sme sa ešte zošmykli tobogánom a pobrali sa k Tančiacemu domu ešte pred tým, ako sme šli na vlakovú stanicu.



Odpájame vagón a máte neplatné lístky!

Trvalo dobrú pol hodinu kým sme pochopili označenia na aké nástupište vlak príde a kadiaľ tam máme ísť. Pochopili sme označenia 3S a 6J, a spoliehali sa na také isté označenie. Potom však prišla samotná 5 a my sme čakali, že pribudne aj písmenko. Nič nepribudlo. 

Našťastie s tým nebol problém a nastúpili sme na vlak. Sadli sme si do rovnakého vagónu, v akom sme šli do Prahy. Bohužiaľ si vedľa nás cez uličku sadol starý pán, ktorý začal hneď ako sme sa pohli chrápať a celú hodinu mi to nevadilo, no potom už začalo tak, ako Lukášovi na začiatku.

Pri kontrolovaní lístkov nám revízor oznámil, že tento vagón odpájajú na poslednej zastávke v Česku. Odvtedy sme chodili na každej zastávke pozerať, či sa uvoľnilo nejaké kupé, aby sme sa mohli vyspať aspoň trochu. Samozrejme, že všetky boli plné, alebo mali tmavé sklá a tak sme dovnútra nevideli. Na otváranie dverí ľuďom o jednej nadránom sme sa necítili, tak ma potešilo, keď bol v jednom kupé jeden jediný pán. Kým som sa vrátila spýtať sa ho, či môžeme ísť k nemu, dvere zavrel a ja som nevedela, ktoré to boli.


O hodinu nato Lukáš našiel prázdne kupé o niekoľko vagónov ďalej. Obe ťažké tašky som mala na chrbte, fľašky, bundu a iné drobnosti v ruke a modlila som sa, aby mi nič nevypadlo alebo nestretla policajtov či niekoho v chodbičke. Už ja som sa tam ledva zmestila. Jediný svetlý moment tejto cesty do Bratislavy bol, že sme sa mohli natiahnuť a ako tak sa vyspať aspoň chvíľu. V Kútoch sa nám do kupé votreli dve ženy a keďže sme boli na slovenskej strane, prišiel aj revízor. Ten nám znepríjemnil cestu ešte viac ako tie dve ženy. 

Lístky sme si totižto kúpili dva dni pred tým, ako sme išli do Prahy a jasne som hovorila pani za okienkom, na ktoré vlaky chceme ísť z Pezinka, na ktorý nastúpiť z Bratislavy a na ktorý vlak pôjdeme z Prahy. Vôbec som nepozerala na čas, kedy lístky na slovenskej strane platia. Bolo jasné, že keď sme išli na vlak z Prahy o pol noci, mala nám dať lístok do Pezinka na ten dátum, ktorý k danému dňu prislúcha. 


Revízor nám však oznámil, že máme deň starý lístok, ktorý platil do pondelka nadránom. Čiže nedeľný. Kým som to rozospatá v tej rýchlosti pochopila, búrila sa vo mne nechápavosť, hnev a rezignácia zároveň. Museli sme si tak kúpiť lístky uňho, čo nás stálo 6 €. Problém bol ešte s peniazmi, kedže sme nemali drobné, ktoré chcel, tak sme to tam zdržiavali ešte dlhšie, až kým neprijal celé. 

Keby nám dá pani lístky normálne, ako mala, mali by sme cestu úplne zadarmo. Obaja sme boli naštvaný, nevyspatý a celú cestu domov sme nechápali, ako nám to tak mohla dať. Bola možno aj naša chyba, že sme si to nevšimli, ale kto by na to myslel, že nám dá deň starý lístok? Hlavne keď jej tri krát vysvetlíte o koľkej odkiaľ pôjdete. 

Nakoniec už ale všetko to zlé, čo nám nevyšlo beriem tak, že keby sa to nestane, výlet by bol až príliš dokonalý a život to predsa musí všetko vyvážiť. Takže za všetko to dobré jedlo, bezstarostné ubytovanie, prekrásne počasie a málo ľudí pri pamiatkach, muselo prísť aj takéto ukončenie. Už teraz sa teším, kam sa spolu pozrieme nabudúce a ako oslávime spolu ďalší rok. 💗 

Kde ste boli naposledy na výlete vy? Nejaké tipy do budúcna? 

You Might Also Like

4 komentárov

  1. Krásny výlet, tiež som bola v Prahe na podobnom výlete, asi dva roky dozadu. Praha je nádherná, určite sa do nej chystám ešte raz :) xx

    Simona | l i v e i n f o x w o r l d

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. pravda, Praha je krásna, človek sa tam bude chcieť vracať častejšie :)

      Odstrániť
  2. Och moja zlatá, to s vlakom ma veľmi mrzí, tiež by som z toho nebola nadšená keby sa mi toto stalo.. Ale také veci sa občas prihodia a my to prosto musíme stráviť a myslieť pozitívne. Výlet ste ale určite museli mať pekný, Praha toho ponúka veľa :)

    LILY OF THE VALLEY

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hej, teraz to už beriem inak, proste sa to muselo vyvážiť :) inak sme si to naplno užili :)

      Odstrániť

Štatistika

Kontaktujte ma

Meno

E-mail *

Správa *