Ahojte, ako jeden z ďalších článkov, ktoré mám pre vás pripravené je tento znova jeden z výletu, na ktorom som bola s rodinou. Tato mal dovolenku tak sme to ešte využili a vybrali sa niekam spolu. Druhý krát sme si vybrali znova niečo na Slovensku. V minulosti sme totiž moc po Slovensku necestovali a už vôbec nie po horách či zámkoch, ak sme chodili tak iba k moru alebo sme boli väčšinou iba doma. Iba cez zimu sme sa dostali k horám. 

Tento rok som dovolenku vybavovala ja. V jeden večer som vybrala miesta, kam sa chcem ísť pozrieť, kedže som sa tam doteraz ešte nedostala a kto vie,kedy by som sa tam dostala. Určite by som tam raz dotiahla môjho, ale kto vie ako dlho by to trvalo. :D Prvý krát som vybavovala ubtovanie, čo dopadlo dobre, pretože penzión bol útulný a bol tam dokonca aj bazén, kde sme sa mohli hodiť. Ak by ale nebolo zima, že? :D Aj tak sme sa tam na 10 minút schovali. 

Už z nadpisu viete, ktoré tri miesta sme navštívili a nižšie vás čakajú už fotky a čo - to aj popísané. :)

V Bojniciach sme sa po prehliadke hradu išli najesť do takej umelo vytvorenej "dedinky", kde bolo krásne, domčeky v ktorých sa predávali hrnčeky, perníky či bábiky a potom sme ešte prešli okolo celého hradu. :)

Naša ďalšia zastávka bola dedinka Čičmany, v ktorej som už ja raz bola (a myslím, že aj sestra), no veľmi dávno a moc si toho nepamätám, preto som si chcela oživiť spomienky. Pozreli sme sa na obe expozície - Zo života a práce čičmianskeho ľudu a  Ľudové obydlie. Pani, ktorá nás sprevádzala bola veľmi milá - porozprávala nám omnoho viac a dala nám napiť aj vody, kedže bolo veľké teplo a my sme už všetko vypili a fľašky nikde nepredávali. Až na konci, keď sme si prešli dedinku a zašli do obchodu, chceli sme si kúpiť čistú vodu či nejakú ochutenú. 

Za celé tri dni som nestrela odpornejšieho človeka než predavača, ktorý zrejme obchod vlastnil, alebo vedľa šenk. Ťažko povedať, ale mali sme taký pocit, že niečo z toho mu asi patrí. Normálne sa nám vysmial, že chceme obyčajnú vodu, potom nám "zakázal" si kúpiť osladenú a vlastne všetko čo tam mal. Poslal nás na kofolu do šenku, kde dokonca ešte nečapovali. Vôbec som nemala chuť si niečo kúpiť, no aj tak sme si zobrali všetko čo nám zakázal. Nie aby zarobil... 

Hneď potom sme zašli aj pár kilometrov ďalej a pozreli si Slovenský Betlehem (vážne neviem či to má byť veľkým písmom či nie :D ) a potom už pokračovali ďalej cestou až do Terchovej, kde sme boli ubytovaní. Najprv som chcela, že pôjdeme ešte do mesta, ale nakoniec sme ostali na izbe, vybalili sa a už okolo pol deviatej som bezvládne zaspala. :D 

Na ďalší deň sme teda vyšli k soche Jánošíka, kam som vždy chcela ísť. Odtiaľ sme sa pobrali na túru do hôr - do Jánošíkových Dier. Neviem v ktorých dierach sme boli, pretože sú Malé Diery, Veľké Diery a myslím aj Stredné (alebo nejaké medzi) Diery. Túru sme mali tak na dve tri hodinky čo úplne stačilo. Ku koncu nám začalo hrmieť a mali sme strach, že nás na najhoršom úseku zastihne búrka. Všade boli kamene, na ktorých sme sa dosť šmýkali a v istých momentoch to bolo dosť náročné. Dokonca sme sa od vyčerpania aj pohádali. Nepomohlo tomu ani môj malý strach z výšok, to, že sa mi od vyčerpania a strachu triasli strašne nohy a to, že každý bol nervózny a chcel pomôcť, čo mi ale moc nepomohlo. :D Ale nakoniec sme to v suchu zvládli dole a v potoku sme sa ovlažili studenou vodou. Cestou do dediny sme našli studničku, z ktorej sme sa dostatočne napili. Hneď potom ako sme prišli do dediny nás zastihol dážď a tak sme sa čo najrýchlejšie pobrali do penziónu a oddychovali sme.  

V deň odchodu sme sa vybrali ešte navštíviť Oravský hrad, ktorý sme vrah navštívili keď sme boli malé. Nepamätám si to vôbec, iba z fotky ktorú máme pred hradom. Rozhodli sme sa spraviť si takú istú, ktorú si potom zarámujeme. :) Na hrade bolo krásne, bol dosť veľký čo ma prekvapilo a bolo pre mňa ťažké chodiť po všetkých tých schodoch až úplne hore, pri tom mojom strachu z výšky. Chvalabohu som to zvládla a mohla som sa kochať na krásny výhľad. :)