Ešte počas skúškového sme sa vybrali spolu s Lukášom na menší výlet - vypustiť paru od učenia. Vybrali sme si neďaleké miesto od Bratislavy, ktoré sme chceli už veľmi dlho navštíviť. Ide o vyhliadku Königswarte, ktorá sa nachádza pri obci Berg, na najvýchodnejšom vrchu Rakúska a vidieť ju môžete aj po ceste do Wolfsthal-u. Pod ňou je viditeľná zrúcanina hradu Pottenburg, ktorú určite nemôžete prehliadnuť, no ja som napríklad doteraz nevedela, čo to je a tak sme sa rozhodli navštíviť aj toto miesto. Okrem toho sme u rakúskych susedov plánovali navštíviť hrad Hainburg, ktorý je tiež neďaleko, avšak kvôli iným povinnostiam nám to nevyšlo v jeden deň tak sme si spravili dva poldňové výlety. Všetko sa to však dá stihnúť za jeden deň, to len my sme boli nedočkavý a nevydržali sme do dňa, ktorý budeme mať vyhradený iba na to. 😄

Vybrali sme sa autom, tak sme zaparkovali na konci obce Berg, kde je vyhradené parkovisko pre turistov a vybrali sa asi najkratšou cestou akou sa dá. Dá sa odtiaľ dostať dvoma trasami - jedna možnosť je blízko parkoviska zabočiť cez pole ku vinohradom a cez les, alebo pokračovať po asfaltovej ceste, až kým vás značky nenasmerujú do lesa. Prvá trasa je kratšia, ale strmšia a tá druhá, ktorou sme sa vybrali my, bola dlhšia a príjemná. Nebola to rovinka ani strmý kopec hore, kedže kopec, na ktorý sme vyšli nebol až tak vysoký. Na výlet sme sa však vybrali v tom najväčšom teple, čo vtedy bolo a tak to nebolo úplne príjemné keď sme vyšli z lesa na pečúce slnko. 

Mysleli sme, že turistické značky budú poriadne vyznačené, no to sme sa mýlili. Našťastie trasa nebola zložitá, takže bolo jasné kade treba ísť, no značky sme niekedy hľadali márne, alebo boli veľmi vyblednuté.

Konečne sme sa dostali cez niekoľko zátarás kvôli zvieratám k vyhliadke, kde nás ako prvé zaujímalo či tu sú miesta na opekanie, no nijaké sme nenašli. Ako správny turisti sme si chceli opiecť párky, no ostali sme hladný ešte minimálne ďalšiu hodinu a pol, kým sme nenašli miesto na opekanie pri veži zrúcaniny. Nie, že by sme vyhladli počas výstupu, no vyšli sme tam na obed, takže sa žalúdky už ozývali. 😄

Cestičkou, ktorá vedie až dozadu (viď fotka nižšie), sme prišli k rozhľadni, ktorá stojí za mnou. Doľava popri drevenej bráne sa dá ísť tiež do dedinky, avšak to sme ani neskúšali, kedže by sme prišli na úplne iný koniec. Panoval tam kľud, takmer žiadny ľudia - aj to preto, že sme tam boli ešte počas školy a piatok na obed. Napravo pri tabuliach je posedenie, kde sa dá oddýchnuť v chládku tak isto ako aj pri rozhľadni. Najväčšie prekvapenie bolo, keď sme si všimli za bránou tri osoly, ktorí museli výjsť niekde z lesa, kedže iná cesta nebola. Okrem toho tam boli aj kozy, ktoré tam chová niekto z dedinky. 

Rozhľadňa má 22,7 metra, je poriadnej konštrukcie, takže ani môj strach z výšok sa až tak neprejavil. Vychutnávali sme si výhľad na Bratislavu, z ktorej bolo vidno všetky hlavné body ako Slavín, Bratislavský hrad, Ufo či Kamzík. Okrem toho aj Devín, Gabčíkovo, Schloss Hof a ak viete kde hľadať, aj Pajštún. Hlavný dôvod rozhodnutia ísť na túto rozhľadňu bol výhľad na Alpy. Počasie nám vyšlo a tak sme Alpy naozaj videli, no museli sme sa mierne namáhať, kedže sú naozaj v diaľke a tak boli takmer biele. Videli sme však sneh na  pohorí Schneeberg, Rax či dokonca aj Neusiedler am See, keď sme sa poriadne posnažili s mojim 60x Zoom foťákom. 

Hore fúkalo a tak sme sa zbytok času váľali na plošine, ktorá bola pekne vyhriata a porobili si aj nejaké tie fotky. Užívali sme si pokoj a vyhnal nás vlastne až hlad, ktorý sme dúfali, že zaženieme pri zrúcanine hradu Pottenburg. Vidieť ho je smerom na Bratislavu, veža vytŕča zo stromov a cesta k nemu je neoznačená. Jediné odporúčanie, ktorého sa držte je ísť priamo dole a určite k nemu dôjdete. Netrvá to dlho, terén je strmší, ale iba chvíľu. Potom už je to taký mierny kopček. Zrúcaninu sme vôbec nevideli až do posledného momentu, keď sme už boli priamo pri nej. Delila nás iba jedna priekopa, ktorú sme museli zdolať a mohli sa prechádzať medzi ruinami. Pottenburg dal postaviť v roku 1050-1053 Poto z Pottensteinu ako pevnosť pred nájazdom Maďarov, no podľahol Turkom.  

Úprimne, bola som unesená. Nečakala som, že je to tak veľké a že tá vežička, ktorú je vidieť spoza stromov má v skutočnosti 30 metrov. Celá je takmer v pôvodnom stave, vyzerá, že ešte jedno poschodie tam mohlo byť a dá sa dostať aj dnu. My sme sa však nedostali, pretože toľko odvahy a správnej obuvi sme na lezenie po kameňoch steny nemali, ale kto má, vie sa dostať na schodisko minimálne cez dve poschodia. Aspoň tak som to našla na internete. V spodnej časti veže je miestnosť so zachovalou klenbou a zachovalá je taktiež vstupná brána a iné hradné múry.

Myslím, že je škoda, že sa pri hrade nenachádza žiadna tabuľa, ktorá by o hrade povedala viac. Až na internete som sa dočítala, že okrem iných patril aj grófom zo Svätého Jura a Pezinka a neskôr aj Matejovi Korvínovi. V okolí hradu bolo čisto a podľa mňa by si zaslúžil nejakú tu tabuľu či viac označenia.

Ďalší výlet, ktorý sme absolvovali bolo navštívenie hradu Hainburg, ktorý leží na kopci Schlossberg. My sme ho síce absolvovali až na druhý týždeň, no stihnete to ešte v ten deň. Na internete som našla trasy z mesta Hainburg, kde si môžete pozrieť všetky brány alebo hradby, ktoré k hradu patria a možno sú aj na nejakom náučnom chodníku - to neviem. My sme sa ale rozhodli odparkovať auto na parkovisku za hradom, pri futbalovom ihrisku. Hneď pri vchode do mesta sme odbočili doľava a uličkami nás nejak Lukáš doviezol až na miesto. 

Cesta odtiaľ nie je dlhá, ani náročná, po ceste sa vám naskytne pohľad na mestečko a o pár krokov ďalej stojíte pri vstupnej bráne. Za ňou je krásne upravené zelené nádvorie, kde sa môžete určite zložiť na piknik ak plánujete, ale ďalej je aj pár lavičiek na sedenie. Okrem vstupnej brány sa zachovala časť opevnenia, hradné múry, okolo ktorých viete celý hrad dookola prejsť a pokochať sa výhľadom na Hainburg an der Donau, kaplnka a časť hradnej veže.  

Hneď pri vstupe sú drevené schody, ktoré vedú na vyhliadku na hradnom múre, z ktorej sa dá pozrieť celé okolie. Na Bratislavu je vidieť z druhej strany, no výhľad je aj tak krajší na túto stranu. Opäť sme mali šťastie, že tu nebolo ľudí, aj keď sme išli už po obede. Pár ľudí sa objavilo, no kedže je hrad celkom veľký, väčšinou sme jeden o druhom ani nevedeli a tak sme sa prechádzali po hradných múroch či okolo nich sami. Dlho sme rozmýšľali aj s Lukášom - ešte nezávisle od seba, že by sme sem išli niekedy pozrieť a konečne sme si tento malý cieľ splnili. Tak, ako minulý rok Strečno či tento rok Beckov, o ktorom ešte budem písať. 

Navštívili ste už tieto miesta? Ak máte iné tipy na výlet v Rakúsku, napíšte do komentárov. 

FACEBOOK / INSTAGRAM / BLOGLOVIN / TRENDBOOK / DAYBYME / HONEST CLOTHING