- 11/11/2018
- 1 Comments
Nie vždy som chcela dlhé riasy. Asi je to zvláštna prvá veta, ktorou by som mohla článok práve o sére na rast mihalníc začať. Ale začínam ňou preto, že je pravdivá. Ako dievča na základnej škole som si takúto hlúposť ani neuvedomovala a tak som po tom ani netúžila. Zlom prišiel až pár rokov dozadu, možno vďaka Instagramu, kde som sledovala fotografov a blogerky, ktorí pridávali fotky očí, ktoré boli vtedy očividne populárnejšie ako teraz. Krásne oči a ešte krajšie mihalnice – a o čo viac dôležité pre tento článok, dlhšie. O dosť dlhšie ako tie moje.
Postupne s budovaním blogu a rôznych beauty článkov, kde som recenzovala špirály a fotila tak aj oči, som si všímala, že väčšina z nich mi ich ani nenatočilo ani nepredĺžilo. A boli medzi nimi aj také, ktoré som videla na iných blogoch, že tieto vlastnosti splnili. Len moje biedne malé mihalničky akosi nespolupracovali. A niektoré špirály to s prekvapením zvládli. Ale potom prišiel moment, kedy som si nasadila okuliare a opäť z toho nebolo nič.
Vrchná hrana
okuliarov mi zakrývala celú časť viečka odkiaľ rastú riasy a s ich
dĺžkou nepomohlo ani ich natočenie. Aj toto bol jeden z dôvodov, na ktorý
som sa tešila po operácii očí, že sa už nestane. No ani potom mi špirála riasy veľmi nezvýraznila, len farbou a tak som vyzerala ako-tak
namaľovaná. Pár krát sa ma spolužiačka spýtala, či som namaľovaná (mala som iba korektor, riasenku, niečo na pery a púder) a keď som
povedala áno, nasledovala veta, že mihalnice ale namaľované nemám, nie? Áno, mala.
Ak vás zaujíma
operácia očí a ako som sa zbavila dioptrií 4,25 do diaľky, prečítajte si
články, ktoré som tejto téme venovala. V jednom sa dozviete
o vyšetreniach pred operáciou a samotnej operácii
a v druhom o bolestiach a vyšetreniach po operácii.
--> Operácia očí v Excimer
--> Operácia očí v Excimer
No ale prečo taký dlhý predslov. Pred pár mesiacmi ma oslovili z firmy L´UX-FACTOR Eyelash či nechcem skúsiť ich produkt na rast rias a myslím, že lepšieho človeka si vybrať nemohli. Neskutočne ma to potešilo, že budem môcť skúsiť práve ich produkt. Nerada veci dlho
odkladám, ale stále to patrí medzi moju superschopnosť, ktorej som sa bohužiaľ
nezbavila. A tak píšem tento článok až teraz, keď už ma hryzie
svedomie aj voči firme, ktorá mi produkt zaslala na testovanie, nie len voči mne samej. A to nie som ani zaviazaná článok vydať, len mojím dobrým slovom a vizitkou.
Po obdržaní
balíčku som sa pustila do testovania plná nádeje a pri tomto produkte som
si vstúpila do svedomia a naozaj pravidelne ho nanášala. Ráno
a večer, dva krát za deň, každý deň, pravidelne počas mesiaca a pol. Pre rýchlejší rast môžete sérum používať aj častejšie za deň a nanáša sa na spodné aj horné viečko (ktoré riasy chcete zväčšiť) tesne nad mihalnice.
Prvé nanášanie
bolo celkom vtipné, pretože som si musela nájsť spôsob, ako si rýchlo,
jednoducho a bez komplikácií naniesť sérum, ktoré je pri dotyku studené
a moje oči sa veľmi rýchlo zľaknú. Ako by Lukáš povedal, ako slimákovi. Po
pár dňoch, keď už som si zvykla, išlo všetko ako po masle a za také 2
týždne som si začala všímať prvé zmeny na mihalniciach.
Už neboli také
malinké ako predtým. Ja osobne som teda videla, že sú o niečo dlhšie, no Lukáš sa mi
zo začiatku smial, že kde ich tam vidím. Najprv som si všimla spodné mihalnice ako narástli, pretože tam to bolo najrýchlejšie a najviditeľnejšie. Bez
problémov som to mohla povedať a aj Lukáš uznal, že narástli. Zároveň ale
aj trošku stmavli, čo je tiež jeden z účinkov séra. Vrchné mihalnice som si teda potierala tak ako aj spodné naďalej
a o pár týždňov som si už bez nejakých nejasností povedala, že sú
určite dlhšie.
Pridávam staršiu fotku, kedy som fotila
oči bez riasenky a fotku toho ako vyzerajú moje mihalnice teraz nenamaľované
a namaľované. A to nemusím používať ani kliešte ani žiadnu super
objemnú kefku. Schválne, vidíte tam ten rozdiel aj vy?
Pravdu povediac, predtým ako som videla porovnanie na základe fotiek, nebola som si ani ja úplne istá, či ten rozdiel bude vidno alebo som si to všetko len vsugerovala. Pretože to nie je nič obrovské, no teraz to vidí už aj Lukáš aj keď jeho teória je úplne iná. Podľa neho za to nemôže elixír, ako to tak nazval, ale to, že ma pravidelne bozkáva na oči a vďaka tomu mi riasy rastú a menej vypadávajú.
Riasy mi nenarástli ako druhým do obrovských veľkostí ako som si možno predstavovala, no je to omnoho lepšie ako to čo to bolo predtým a keď si vezmem, že po spotrebovaní druhého séra by boli ešte väčšie, je to dosť super. Sérum môžete použiť aj na obočie ak sa vám zdá, že je riedke alebo vám nerastie tak ako by ste si predstavovali. Zo začiatku som si pár dní nanášala sérum aj naň, ale radšej som si ušetrila a použila všetko na riasy. No pri porovnaní fotiek mám ale pocit, že aj to obočie mi akosi zhustlo.
Pravdu povediac, predtým ako som videla porovnanie na základe fotiek, nebola som si ani ja úplne istá, či ten rozdiel bude vidno alebo som si to všetko len vsugerovala. Pretože to nie je nič obrovské, no teraz to vidí už aj Lukáš aj keď jeho teória je úplne iná. Podľa neho za to nemôže elixír, ako to tak nazval, ale to, že ma pravidelne bozkáva na oči a vďaka tomu mi riasy rastú a menej vypadávajú.
Hore: pred používaním Dole: po mesiaci a pol používania |
Vľavo: pred použitím Vpravo: po použití |
Nenašla som fotku namaľovaných mihalnic predtým, tak aspoň takto, nové. |
Riasy mi nenarástli ako druhým do obrovských veľkostí ako som si možno predstavovala, no je to omnoho lepšie ako to čo to bolo predtým a keď si vezmem, že po spotrebovaní druhého séra by boli ešte väčšie, je to dosť super. Sérum môžete použiť aj na obočie ak sa vám zdá, že je riedke alebo vám nerastie tak ako by ste si predstavovali. Zo začiatku som si pár dní nanášala sérum aj naň, ale radšej som si ušetrila a použila všetko na riasy. No pri porovnaní fotiek mám ale pocit, že aj to obočie mi akosi zhustlo.
Nakoniec by som sa chcela poďakovať za možnosť vyskúšania, trpezlivosť a nakoniec aj za taký môj malý splnený sen L´UX-FACTOR.
- 10/28/2018
- 8 Comments
Väčšinu z vás zaujímalo na
Malorke práve jedlo, no nebudem tu písať aké jedlá majú tradičné, pretože okrem tapas sme nevyskúšali nič iné a tak vám len odporučím niekoľko
reštaurácii a podnikov, ktoré sme v Palma de Mallorca, Cala Ratjada a okolí
vyskúšali. Nebude toho moc, pretože sme sa snažili na jedle šetriť a tak
sme reštaurácii vyskúšali iba pár, no rozhodne stoja zato.
Kde sa najesť a bývať v Palma de Mallorca
Prvou z nich je Cafe Restaurante Paris, ktorá sa
nachádza na Plaza Mayor. Hladný sme
blúdili centrom mesta a hľadali reštauráciu, kde sa najeme pod 15 € každý.
Vyslovene sme chceli vyskúšať tapas,
ktoré tu mali najlacnejšie. Za jeden kus okolo 5 €, my sme si dali krokety.
Na to, ako málo toho bolo na pohľad
a ako nie moc vábne to vyzeralo, boli sme do večera plný a nebolo nám
treba viac. Sami sme boli prekvapení. Za vodu s citrónom som dala 2,70 čo
je celkom dosť, ale inak nás vyšla večera pre dvoch hladných ľudí, ktorým
škŕkalo v bruchu, pod takmer 16€ s pitím. Ešte lepšie, než sme očakávali.
Plaza Mayor |
Tapas, Cafe Restaurante Paris |
Poslednou reštauráciou, ktorú sme
tu skúsili je talianska reštaurácia Pata Negra, alebo sa tak aspoň tvári.
Keby ste k nej šli, v uličke vedľa nej je ešte jedna reštaurácia,
ktorá má iný názov, je omnoho väčšia, má veľké sklenené dvere a interiér
vás láka do nej vkročiť. Pata Negra je jej malá skromná sestra, kedže miestnosť
v ktorej sme boli bola plná stolov, priestor medzi stolmi iba pre jedného
človeka a nie som si istá, či má viac priestoru vzadu na sedenie. Majiteľ
nás pred tou väčšou reštauráciou zastavil a vzal do už zmieňovanej, že to
je tiež tá istá reštaurácia s tým
istým menu. A pri tom úplne iný
názov aj vzhľad. A naozaj aj bolo. Našťastie mali aj tie isté ceny,
ktoré boli tiež super, ale trošku sme to nedomysleli s peniazmi
a nepochopili sa na izbe, tak sme toho nemali pri sebe dosť na poriadne
jedlo pre každého. Skončili sme s jednou pizzou Prosciutto za 10,90.
Ale pozor! Nikde, naozaj nikde v žiadnom lístku, ktorý sme si
v meste obzreli, sme nevideli gramáž. Uvedomili sme si to až pri tejto
pizze, keď nám prišla veľkosti veľkého taniera a to vôbec nie takého
obrovského aké väčšinou v talianskych reštauráciách u nás dávajú, ale
obyčajného priemerného aký kúpite v každej tanierovej sade. Pre jedného by
to bolo tak akurát, pokiaľ by nemal roztiahnutý žalúdok, alebo nebol hladný.
Mne by v ten večer stačila, no Lukáš bol hladný a museli sme sa
podeliť, tak nás to trošku zaskočilo. Ja som sa síce najedla, ale po príchode
domov som si aj tak dala ešte malú sladkosť, aby som bola spokojná. Tu na Slovensku
sme zvyknutý na oveľa väčší priemer pizze, pri ktorých táto vyzerala ako
jednohubka. Bohužiaľ fotku sme nespravili, tak vám ju nemôžem ukázať. Preto vám dávam aspoň niekoľko tipov ako vybrať reštauráciu.
- Pozerať sa na stoly čo majú ľudia objednané a aké veľké sú tie jedlá.
- Nedať sa zatiahnuť tam kde nechcete bez toho, aby ste si to poriadne rozmysleli. Vedia veľmi dobre presviedčať.
- Spýtať sa na gramáž, alebo aspoň na približnú veľkosť, keď ste to dané jedlo nevideli u nikoho na stole. Toto sme síce praktizovali, ale vo veľa reštauráciách nechápali čo chceme alebo nerozumeli, tak treba byť trpezlivý alebo byť pripravený, že nie vždy vám to povedia.
- Neriadiť sa nikdy tým, že čím drahšie, tým väčšie. Nech vás to ani nenapadne.
- Prejdite si niekoľko ulíc, pozerajte si jedálne lístky a ceny. Väčšinou to býva tak, že tam kde by ste to nečakali sú omnoho prijateľnejšie ceny a jedlo chutí omnoho viac ako v centre mesta veľa krát v predraženej reštaurácii.
Šťastné deti v mekáči |
Za dva dni v Palme sme jedli
len tu, ak nepočítam do úvahy McDonalds,
kde sme si dali raňajko-desiato-obed, čím sme ušetrili peniaze za dve jedlá.
A potom sme jedli až večer. Nebudem písať o mekáči, kedže tam nie je
moc o čom písať čo sa týka jedla, ale musím spomenúť pravé španielske služby, ktoré boli úplne iné ako v prevádzke na
Slovensku. O takmer 11-tej hodine tam nikoho nebolo a všetci dobre vieme,
ako to tam vyzerá o takejto hodine tu u nás. Chaos, stres, hluk,
milión ľudí. Tu sme boli okrem asi troch pracovníkov sami. Keď som sa pýtala,
čo je v burgri, ktorý bol nový a u nás sme taký ešte nemali
(alebo som tam dlhšie nebola), nerozumel mi a možno aj áno, ale nevedel
odpovedať, hovoril stále niečo po španielsky. Pýtala som sa či tam je kuracie
mäso, syr alebo čo vlastne to je zač a musel si zavolať vedúcu, ktorá mi
povedala že syr a všetko ostatné, čo tam aj bolo, len to kuracie mäso
zabudla spomenúť. Pri tej rýchlosti, výraze v tvári a ochotou by boli
všetci na Slovensku asi vyhodení. Ale boli sme predsa v Španielsku, tam je to
normálne. Inak sme si kupovali pitie
a nejaké to ovocie či sladkosť v malom
obchodíku pri našom byte, kde mali dobré ceny.
Airbnb Palma de Mallorca |
Bývali sme na byte maximálne 10 minút peši od centra, ktorý sme našli na Airbnb. Mali sme k dispozícii všetko, dokonca aj malý ventilátor v izbe, čo bolo super, pretože Lukáš bez neho nemôže byť ani doma, nie to ešte v Španielsku, kde bolo 38 stupňov. Izba nám stačila. Hoci sme nemali miesto na odloženie šiat, vôbec nám to nevadilo, pretože stôl a dve stoličky nám bohato stačili. Trošku nešikovné boli zasúvacie presklenné mliečne dvere, ktoré sa veľmi ľahko zavreli, ale ešte ťažšie otvárali a hneď ako odtiaľ Lukáš vyšiel, vedel, že mi to bude robiť problém s mojimi slabými rúčkami. A tak aj bolo. Prvý krát som myslela, že tam ostanem zavretá a budem musieť kričať nech ma otvorí.
Jediné, čo by sme
mohli vytknúť sú ich pračky na balkónoch a tak keď sa pralo, ráno ale aj
nadránom, nás to budilo a nebolo to príjemné. Izbu sme mali otočenú do
dvora, teda ku všetkým balkónom a so zatvoreným oknom sa spať už vôbec
nedalo.
______________________________________________________________________________
Zľava 30 € na ubytovanie cez Airbnb
V prvej vete v odstavci o ubytovaní je priložený odkaz na
ubytovanie a sem prikladám link na zľavu na ubytovanie až 30 €. Určite ho využiješ. Leto možno skončilo, no život určite nie. A aj na jeseň sa dá cestovať. Alebo cez zimu na lyžovačku. Možností je toľko!
______________________________________________________________________________
Kde sa najesť a bývať v Cala Ratjada, Capdepera
Ešte kým prejdem na Cala Ratjada,
kde sme bývali, musím spomenúť reštauráciu
Nou Segle 12 v mestečku Capdepera, čo je mesto pred tým „našim“.
V deň príchodu na sever sme sa stavili práve tu hlavne kvôli hradu, ktorý
som našla a túžila navštíviť a ukážem vám ho aj v ďalšom článku
spolu s tipmi, čo na Mallorce vidieť. Keďže sme celý deň nič poriadne
nejedli, boli sme dosť hladní, no reštaurácií tu na výber moc nebolo. Capdepera
mala asi najužšie uličky, v akých sme jazdili. Reštaurácie sme našli na malom námestí odkiaľ viedla už len krátka
cesta na hrad.
Nechceli sme nič drahé a keďže
nám priniesli jedálny lístok, ktorý vyzeral skôr ako raňajkové menu, vybrali
sme si bagetu, ktorá bola za výbornú cenu 7€. Len sme sa po skúsenostiach
z Palma de Mallorca báli a zároveň s tým aj počítali, že to bude
bageta tak do dlane a zaženieme ňou len trochu hlad.
Nou Segle 12, Capdepera |
Priniesli nám takéto dva taniere,
z ktorých sme automaticky ostali prekvapený a naše oči sa potešili.
Najprv sme sa báli, že budeme hladní a potom sme to nemohli ani dojesť.
A bolo to tak dobré! Takúto výbornú bagetu som ešte nikdy nemala a už len kvôli nej vám odporúčam sa tam
staviť po ceste. Ja by som sa tam teda vrátila. Boli k nej olivy,
ktoré od tých čo sa tu predávajú majú veľmi ďaleko a ešte sa na začiatku
spýtali, či ju chceme teplú. Personál bol veľmi príjemný, usmievavý a bolo
vidieť, že sa o zákazníkov starajú a zaujímajú. Jednoznačne
odporúčam, a Lukáš tiež. A dokonca mali asi ako jediný funkčnú Wi-fi.
V meste Cala Ratjada, kde sme
potom 5 dní bývali, sme jedli na večeru buď v Burger King (tu ho nemáme,
tak sme chceli vyskúšať a bolo to lacné, čo je jeden z dôvodov
takýchto jedál) alebo kebab hneď vedľa neho. Ak budete mať chuť na kebab,
určite ten pri Burger King, len sa pripravte na čisto nemecky hovoriacich
zamestnancov. Vždy ráno sme si nakúpili pitie a jedenie na celý deň
v Lidli, ktorý je na začiatku mesta. Prvý deň sme ešte prerobili na vode
a plechovkách Fanty, pretože sme si ich kúpili v meste
v stánkoch, kde si na nich prihodili asi 110% zisk. Takže ak chcete pitie,
vždy si to kupujte v supermarketoch. 2 litre vody sme mali za ani nie 1 €.
Burger King, ktorého sme už za dva dni boli prejedený asi až do konca života. |
Morské plody v Lidl úplne bežné. |
V reštaurácii sme jedli iba
jeden krát a aj to iba preto, že sme boli nahnevaný, unavený a ubehaný
z problému, ktorý sme riešili s ubytovaním takmer celý deň
a potrebovali sme si oddýchnuť. O tom vám napíšem už o chvíľu.
Rozhodli sme sa teda vyhodiť si z kopýtka a ísť si sadnúť do reštaurácie
pri prístave a dokonca sme si dali ešte aj navyše pivo na upokojenie nervov a na pekný večer. Bola som si istá, že vyhodíme len tak 50 €.
Reštaurácia sa volala O´Sole Mio!
a mala dve „pobočky“ blízko seba. Tiež sa ale
pripravte, že tam na vás budú hovoriť iba po nemecky, aj napriek tomu, že vy po
anglicky. Môže sa ale aj stať, že chytíte čašníkov, ktorí budú ochotný/vedieť,
rozprávať druhým jazykom.
Predjedlo, O´Sole Mio! |
O´Sole Mio! |
Objednali sme si 2 pizze, ktorých
cena bola raz toľko čo u nás za najdrahšiu, no kým nám ich priniesli, na
stôl nám doniesli tanier so štyrmi suchými pizzovými kúskami, olivami
a výbornou pomazánkou. Vôbec sme to nečakali a tak nás ani nenapadlo,
že je to ako predjedlo, ktoré nosia v niektorých reštauráciách
a zadarmo. Až keď sme sa spýtali a bolo nám to potvrdené, pustili sme
sa do toho a ušetrili si ešte niečo na koniec večera. Pizza bola výborná,
obsluha tiež a ak si objednáte rybu, s radosťou vám ju rozporcujú
s takou rýchlosťou a presnosťou, že už asi žiadnu kosť nenájdete.
A ešte jeden rýchly tip na
reštauráciu Seafood Restaurant Es Mollet
Casa Mario, kde nám dala pani vizitku so zľavou, aby sme sa vrátili a na najlacnejšiu zmrzlinu, akú sme za celý pobyt našli. Všetky ostatné stáli okolo 3 až 4 € za kopček. Nachádza sa v Cala Ratjada a jeden kopček stál 1 €, no ten kopček bol za 2 slovenské. Veľa príchutí na výber, výborná chuť a dobré ceny aj za ľadovú drť, ktorá chutila Lukášovi asi najviac čo kedy jedol (pil?).
Najlacnejšia a zároveň výborná zmrzlina v Cala Ratjada |
Keď už som skončila o jedle
v Cala Ratjada, rozpoviem vám krátky (posnažím sa, ale asi to nepôjde) príbeh o našom ubytovaní
tu. Letenky aj ubytovanie sme si kúpili, prípadne rezervovali, už niekedy vo
februári či marci. Jednoducho skoro na to, aby sme mali z čoho vyberať
a neskončili v nejakom drahom ubytovaní, keď na to peniaze nie sú
alebo lacnom, katastrofálnom. No nakoniec sa ukázalo, že aj toto naše za
najlacnejšiu cenu v Boho Concept (alebo ako to Lukáš nakoniec nazval, lepšie by sa hodilo "Zbohom Concept"), nebolo až také skvelé, ako
sme si mysleli.
Prvý krát sme si našli ubytovanie cez Booking, no po tomto už
budeme hľadať iba cez Airbnb alebo iné stránky, s ktorými ľudia nemajú
pravidelne nejaký problém. Rezervovali sme si izbu s manželskou posteľou a raňajkami, čo bol dôvod,
prečo sme nešli do domu k niekomu cez Airbnb. Aby sme ušetrili niečo
navyše, mali vlastnú kúpeľňu, peknú posteľ a pokoj, ako sa to všetko
podľa fotiek zdalo.
Izbu sme mali našťastie smerom na ulicu, v okne nám vidíte modrý uterák. Boho Concept, Cala Ratjada |
No ibaže už pri príchode na recepciu sme dostali facku
a to Nemcami, ktorí tam akurát riešili problém s plesňami v kúpeľni a spálni. Medzitým nám
stihol povedať, že to tam je katastrofa a že na raňajky nič nie je, iba
vajíčka, toast, mlieko, káva, čaj, maslo, džem a jogurt. Ono sa toho zdalo
málo takto keď to povedal, no možno čakal švédske stoly aj napriek tomu, že to
bol hostel. Nie hotel. Nám raňajky
stačili, pár dní pridali potom aj minipáročky a bolo tam na výber asi
z troch jogurtov, troch džemov, rôznych čajov, hriankovač, mlieko aj
pomarančový a jablkový džús. No a kto chcel, najedol sa. Ale ak ste
chceli vajíčka teplé alebo vôbec nejaké, museli ste si privstať a byť
medzi prvými.
Pri preberaní kľúču sa nás pani
pýtala, či sa chceme ubytovať aj keď sme počuli čo sme počuli, no iná možnosť
nám ani neostávala. Kde by sme sa takto narýchlo ubytovali? Museli sme sa
modliť, aby sme nemali žiadnych neželaných tvorov alebo plesne po stenách.
Našťastie, nič také tam nebolo a izba bola obývateľná. Ale! Namiesto
manželskej postele nás čakali dve jednolôžkové. Keby boli vedľa seba, nič by
sme neriešili a jednoducho si ich iba prirazili k sebe
a zaspávali tak vedľa seba. Veď preto sme si ju aj objednali. Ibaže izba
bola vo forme obdĺžnika a tak boli za sebou a nedali sa otočiť a priraziť.
Hneď nato ma za paňou Lukáš poslal, aby som sa spýtala čo to má znamenať
a že to chceme vymeniť. Bála som sa jazykovej bariéry, ktorú som vďaka
bohu zvládla, ale vďaka všetkým seriálom som sa vedela viacej sťažovať
v angličtine než nemčine, ktorou tiež hovorila. Paradoxne, toaleťák som si
vypýtala automaticky v nemčine.
Raňajky v Boho Concept, Cala Ratjada |
Raňajky v Boho Concept, Cala Ratjada |
Povedala, že zajtra nám ju vymení
a tak sme sa šli spokojne kúpať s tým, že zajtra sa presunieme do tej
našej izby. Ibaže nám zabudla nám povedať, že to sa máme vysťahovať a dať jej
kľúče, tak sme to riešili až na tretí deň, kedy sme sa pred desiatou zbalili,
tašky nechali dole pri nej medzi ostatnými kuframi, ktoré tam mal niekto
odložené. V tom čase sme si mysleli, že tam tí čo tam boli čakajú na odvoz
na letisko, prekvapením bolo, že to boli 2 ženy s 2 deťmi, ktoré tam boli
ešte o šiestej večer kedy my sme sa vrátili. A nie preto, že im
neprišiel transfer, ale že ich nevedela ubytovať od rána. Že pre nich
jednoducho nemala izbu. Na recepcii bola mladá baba, ktorá nevedela čo sa deje,
žiadne informácie jej domáca nedala a tak vyzerala ešte vo väčšom strese
ako tá pani, čo tam celý deň čakala na izbu. Už vtedy sme mohli tušiť, že niečo
bude zle. Snažila som sa vysvetliť ešte raz aký sme mali problém a ako sa
mal dnes vyriešiť tej mladej, ktorá nám tvrdila, že nič také tam nevidí
a že číslo našej izby je 11. Opäť. Tak som jej ešte raz veľmi pomaly
zopakovala ako to je, aby sme sa pochopili a nevznikli nedorozumenia, až
nám nakoniec dala kľúčik od druhej izby, väčšej, v druhom dome niekde 3
bloky vzdialenom.
Nebudem opisovať ako sme to nemohli
nájsť, ako dlho nám to trvalo vôbec nájsť a koľko krát sme sa šli naspäť
opýtať, kde to je. Napíšem len, že keď sme to našli, dvere do izby, ktoré nám
opísala neboli naše, pretože ich otvoril chlap po tom, ako som sa snažila ich
odomknúť. Na kľúči nebolo žiadne číslo izby, takže sme ani vlastne nevedeli, do
ktorých sme mali ísť a utekala som naspäť, kde to teda
máme ísť. Po ceste som sa stretla s tou mladou babou, ktorá za nami utekala
s pôvodným kľúčom, ktorý sme pri check-in-e dostali s odôvodnením, že
máme tú istú izbu a nevie, čo sa stalo, prečo je tomu tak.
Raňajky v Boho Concept, Cala Ratjada |
Boho Concept, Cala Ratjada |
Nahnevaný a unavený
z hľadania sme sa pobrali teda naspäť do tej istej izby a veľmi si
priali, aby boli postele teda aspoň prirazené a že sme to celé zle
pochopili. Po príchode na nás čakala izba v tom istom stave ako sme do nej
vkročili po prvý krát. Jediná výhoda na
tomto celom bolo, že sme mali upratané, nové, čisté uteráky a nemuseli tak
byť v tej špine, ktorú sme tam, aj keď nedobrovoľne, spravili.
Večer sme
sa dožadovali vysvetlenia, ako je možné, že sľúbené sa nakoniec nekonalo.
Odpoveď? Moc som nerozumela o čo presne išlo, ale išlo približne
o to, že z Palmy jej prišli buď ľudia/alebo nariadenie, že musela
ubytovať ľudí, ktorých nemala kam ubytovať (mám tušenie, že išlo práve
o tie 4 osoby, čo tam boli od rána, pretože po našom príchode na opäť tú
istú izbu tam už neboli) a musela ich dať do tej izby, kde sme vlastne
mali byť my a ospravedlňuje sa. Ale že ak chceme, tak to môže zajtra
vymeniť. Na to som sa jej už ale pekne krásne, s prepáčením, vyprdla, že
už aj tak za deň odchádzame a čakajú nás posledné 2 noci (z toho jedna iba
na pár hodín spánku).
Týmto celým prístupom nás maximálne
nahnevala a znechutila, stratili sme kvôli tomu deň, kedy sme boli na
pláži (hoci peknej) a nerobili okrem toho absolútne nič. Ostatné dni sme
ani jeden celý deň len nevylihovali, ale objavovali nové miesta. Okrem toho
posledného, vtedy sme už chceli ísť naozaj iba oddychovať a našli sme na
to perfektné miesto. Kde sa dočítaš v článku o plážach, ktoré smenavštívili.
Ako kompenzáciu za nervy
a stratený čas a hlavne izbu, ktorú sme si zaplatili a nemali,
sme si vypýtali slnečník na zbytok pobytu, ktorý bol inak za poplatok 1 alebo 2
eurá na deň. Zobrali sme si okrem
slnečníku aj ležátko (neviem ako to mám inak nazvať), nech to nie je len jedna
vec, no mala som chuť zobrať všetko alebo jej tieto dve veci ani nevrátiť.
Naozaj, prístup k zákazníkovi 0 bodov. A to nespomínam to, že za ovládač na televízor a klímu
pýta 10 € (za každý), ktoré sa vám potom vrátia, no ak nie ste hlúpy, televízor si zapnete
aj prstom a klímu po mojom varovaní ani púšťať nebudete. Alebo vám
k tomu stačí aplikácia na telefóne, s ktorou oba tieto prístroje
zapnete a regulujete. Z klímy pravidelne tiekla voda – po stene, pod
posteľ, na posteľ, proste všade. Lukáš ale zvláda takéto teplá horšie ako ja
a potreboval sa schladiť každý deň.
Za palmami je už more. Boho Concept, Cala Ratjada |
Prosím vás, ak sa sem budete
chystať, choďte radšej do hotelov alebo privátov, niekde kde si pozriete reálne
fotky ako to tam vyzerá, odpíšu vám do pol roka na vaše otázky a záporných
recenzií bude naozaj veľmi máličko a spomenuté nezávažné veci. Po tomto
sme sa obaja poučili a dáme si omnoho väčší pozor a hlavne,
neodporúčame!
Ešte pred záverom tohto článku by
som chcela spomenúť, že ak si pozeráte ubytovanie cez Booking, prečítajte si
každú jednu recenziu poriadne, naozaj všetky a nenechajte sa zlákať tým
dobrým, čo z recenzie Booking vyberie a ukáže tak len tú dobrú časť.
Všimla som si to teraz pri prezeraní tohto nášho ubytovania, kde sme recenziu
napísali a vypichli aj to dobré, čo bolo asi len raňajky (lebo nie sme
rozmaznaný) a poloha. Ukázalo nám len tú dobrú časť recenzie ako tip, tak
isto ako aj veľké percento návštevníkov, ktorí hodnotia veľmi dobre lokalitu.
No to ostatné nemá potrebu ukazovať.
Koniec koncov, mohli sme byť naozaj veľmi radi, že sme
nenašli v izbe zvieratá, pleseň a iné neželané veci. Je ale pravda,
že sme si ju moc dopodrobna nepozerali. Radšej. Z jedla nám zle neprišlo, hladný sme neboli, vyspali sme sa, nikto nás neokradol počas celého pobytu, nič sme nestratili a nám sa nič nestalo. A to je hlavné. Takže okrem krásnych spomienok, veľa nových zážitkov a plných brúch sme si odniesli skúsenosť, po ktorej si budeme dávať ešte väčší pozor, kde sa ubytujeme.
Mali ste už zlú skúsenosť s ubytovaním? Aký problém ste mali, vyriešil sa alebo ste mali tiež takú "ochotnú" a vypočítavú obsluhu?
Ak sa ti blog páči, určite ma podpor sledovaním blogu alebo Instagramu. Nájdeš ma pod všetkými týmito platformami.
- 8/29/2018
- 4 Comments
Pred odletom na
Malorku sme si ako každý hľadali čo sa dá v okolí nášho mesta, kde budeme
ubytovaný, vidieť a kam sa pôjdeme okúpať. Veď neísť na pláže, keď letíte
k moru by bolo asi dosť zvláštne, hlavne keď vám teplomer ukazuje 39 °C.
Samozrejme, pred rezerváciou ubytovania sme tiež pozerali či je niečo
v okolí, keď už tam budeme, no iba pár dní pred odletom sme to dotiahli na
úplné maximum a spravili si plán na 6 dní.
Dnešný článok sa
týka čisto pláží na Malorke. Ukážem vám tie, ktoré sme navštívili, tie ktoré
sme chceli ale nepodarilo sa nám to a prečo sa možno nepodarí ani vám
a aj také, ktoré nás vôbec nenadchli a nemali sme potrebu sa na nich
okúpať.
Boli sme ubytovaný
v Palme, kde sme boli len 2 dni, takže o plážach v tomto okolí
tu toho veľa nenájdete, no aj napriek tomu som ich sem zaradila. Nasledujúcich
5 dní sme strávili v Cala Ratjada, čo je na severo-východe, úplne hore
napravo, ak pozeráte na mapu. V tomto okolí sme teda navštívili ako inak
omnoho viac pláží, kedže sme mali k dispozícii auto aj kopec času.
Niekoľko
z týchto pláži je naozaj krásnych a rozhodne to stojí za to ísť na
ne, tak nás s Lukášom prekvapilo, že sme okrem jednej žiadnu nenašli v
zoznamoch najkrajších pláži na Malorke. Iste, možno nie sú tie najkrajšie, ale
keď som si niektoré porovnala, veľký rozdiel som tam nevidela a hlavne –
aspoň pre mňa – ak je pláž hoci aj krásna okolím, útesmi, čistou azúrovou vodou
a dokonalých prístupom, ale je na nej niekoľko stoviek ľudí, stráca sa
v mojich očiach jej krása. Preto radšej s Lukášom objavujeme tie
skryté, menšie, na ktorých možno aj nie sme samy, ale sú prázdnejšie. Preto nazývam tento zoznam Najkrajšie pláže na severe
Malorky. Úprimne si myslím, že ho takto môžem nazvať aj preto, že sme prešli
asi každú pláž na severe s pomocou máp, ku ktorým sa dalo dostať (alebo sme si
mysleli, že sa dá) a vybrali sa na tie najkrajšie. A za tých 5 dní
sme ich navštívili teda dosť.
Cala Illetes |
Pláže Palma de Mallorca
V Palme sme strávili len 2 dni, preto sme moc
pláže neriešili a snažili sa vidieť čo najviac z mesta. V prvý
deň sme sa ku koncu dňa prešli na pláž pri Anima Beach Palma neďaleko katedrály a vôbec sa nám teda nepáčila.
Bola veľká, áno, piesková, ale špinavá, voda tiež nebola dva krát čistá (aspoň
nie taká, akú sme vyhľadávali a aj potom všade našli) a pri vstupe do
mora boli samé riasy, čo nemusím.
Nebola to jednoducho pláž pre nás. Na ďalší deň sme
sa preto vybrali na pláž Cala Illetes,
podľa odporúčaní v článku od EvsLok. Hoci sme tu boli tak krátko
a namiesto tohoto času sme mohli ísť na hrad, vybrali sme si vodu, kde sme
si oddýchli. Pláž bola teda dosť plná, kedže bola menšia
a smeruje k nej autobus č.3, ktorý bol úplne plný. Prešli sme ešte
„za roh“, pozrieť, či tam nie je prázdnejšia pláž. Hoci bola, no sympatickejšia
nám bola tá prvá, kde sme si našli miesto hneď pri vode, videli na veci a nemali o ne strach. Aj práve kvôli tomuto som radšej
na menších plážach. Človek sa nemusí toľko strachovať a užíva si čas
v mori. More tu bolo krásne modré, čisté, čisto pieskové dno, malé rybky,
takže ak sa chcete okúpať v krásnej tyrkysovej vode, určite sa odvezte
sem.
Cala Gat |
Pláže Cala Ratjada a okolie
Nasledujúce dni sme boli ubytovaný v mestečku
Cala Ratjada, kde sa nachádzalo hneď niekoľko pláží. Začala by som hneď tými,
ktorými sme len prešli. Najmenšou z nich je Cala Gat, ktorú nájdete keď pôjdete po chodníku pri mori smerom
k majáku. Ako na jedinej pláži bola výstražná tabula kvôli skalám po
bokoch, kedže je užšia. Nachádza sa tam aj stánok s občerstvením,
a kedže sme okolo nej prechádzali večer počas prechádzky, môžete ju vidieť
len takto v mesačnom svite. Cala
Moll je už väčšia, na úplne opačnej strane, ku ktorej sme prišli ešte prvý
večer, keď sme sa prechádzali opäť po tom istom chodníku len smerom na juh.
Cala Agulla |
Asi poslednou plážou v okolí bola Cala Agulla, ktorú sme mali už od
prvého zhliadnutia na mapách v merítku. Prvý deň po príchode do hostela
(ktorý je kapitolou samou o sebe) nám bolo povedané, že táto pláž je raj
a že by sme tam mali ísť. Od prístavu je to peši 15 minút, čo nie je vôbec
zlé. Je to veľká piesková pláž s pekným prístupom do mora aj okolím, ktoré
môžete vidieť na fotke. Myslím, že to tam je aj vidieť, ale ak nie, bolo tam asi
najviac ľudí zo všetkých pláží na ktorých sme boli. A vôbec sa nám to
nepáčilo – preto sme odvtedy vyhľadávali skôr tie menšie. Tie bývajú väčšinou
aj tak krajšie. Ak ale máte radi takéto pláže, sú tu aj stánky s pitím a hlasnou hudbou, plavčíci, loďky ako v Chorvátsku na vlastný pohon
so šmykľavkami, autobusová zastávka a blízko pri nej voda na umytie nôh. Hneď vedľa nej je ešte Cala Moltó, čo som
našla na mapách, ku ktorej vedie cestička. Možno tam je menej ľudí, keďže to
nie je taká veľká a pekná pláž.
Ďalšie dni sme šli spoznávať o kúsok ďalej,
k čomu potrebujete auto. Aspoň na cestu tam, odtiaľ už sa budete pohybovať
iba peši, prípadne zakotvíte na jednej z nich. Všetky pláže, ktoré vám
teraz ukážem sú vedľa seba v zátokách a pre predstavu, ukazujem ich
od východu smerom na západ.
Cala Torta |
Cala Mesquida je jednou z tých, ktoré sme sa rozhodli nenavštíviť, hoci je to pekná, veľká piesková pláž. Je pri nej vybudované rezortové mestečko/dedina a tak sme si boli istý, že tu bude kopec ľudí, čo sme už nechceli. Hneď vedľa sa nachádzajú pre niekoho krajšie - pre niekoho menej, pieskovo-kamenisté pláže, ukryté v zátokách pevniny.
Cala Torta je hneď prvou plážou, na ktorú vás zavedie taktiež značka z hlavnej cesty. Cesta je z polovičky asfaltová, no potom už je rozbitá, čo si Lukáš dosť užíval. Je takou zlatou náhradou za tie veľké pieskové s azúrovou vodou, pieskom a búdou s občerstvením aj s morskými plodmi a plavčíkmi. Ľudí je tam dosť, ale rozhodne menej v porovnaní s tými obrovskými. A voda tu stojí za to, jedna z tých najkrajších! Parkovisko sa nachádza pod stromami asi 5 minút chôdze od pláže.
Cala Mitjana |
Hneď vedľa je Cala Mitjana, kde sme najprv plánovali
ísť, ale nebola až taká pekná ako nám ju Google ukázal a hlavne nebol prístup
do mora podľa našich predstáv. Bolo tam viac rias, pár domácich a vedie k nej
taká istá cesta ako ku Cala Torta, možno o trošku horšia. Zo zvedavosti
sme sa premiestnili autom na druhú stranu kopca, ktorý ukrýval menšiu,
privátnejšiu pláž Cala Estreta. Ako
vidíte, je úzka a najlepšia možnosť aká sa vám môže naskytnúť je mať pre
seba veľký kameň, z ktorého sa dá pekne skočiť do priezračnej vody. Kvôli neznalosti
hĺbky tejto vody sme tam neostali a postupovali hľadaním inej pláže.
O dva kopce ďalej je Cala De´ntol, čo je ešte menšia „pláž“, bez piesku, z kameňov,
v ktorej sa viete vo vode omočiť, ale na kúpanie by som to radšej
nevidela. Ale pokiaľ ste skúsený a nebojíte sa kameňov, prečo nie. Je
veľmi malá pravdepodobnosť, že by tam bolo viac ľudí.
Cala Estreta |
Cala Estreta |
Pred Cala De´ntol |
Cala De´ntol |
O ďalší kopec je Cala des Matzoc, ktorá bola rajom po toľkom stúpaní do kopcov
v minimálne 34 stupňoch Celzia a pár mini zálivov, v ktorých sme
sa nechceli kúpať zbytok dňa. Piesková zabudnutá pláž o štyroch ľuďoch, ktorí
boli skrytý v tieni a na pláži nikto. Z jednej strany bolo dosť rias
aj vo vode, nie len vysušené pri mori, ale našli sme si pekné miesto, kde boli
len kamene a inak nič iné, len čistá, priezračná voda. Po hodinke-dvoch sa
pomaly hrnuli ďalší turisti, ale nie všetci ostali na pláži a pokračovali
ďalej turistikou, ktorú tam môžete tiež podstúpiť. Tak trochu si ale aj myslím,
že všetci to boli domáci čo šli okolo, keďže ani jeden nevyzeral, že sa ide
kúpať a tak to bolo o to lepšie, že sme tam boli takmer sami. Na kopci vľavo od pláže sa nachádza veža Torre
d'Albarca, ku ktorej sme sa samozrejme tiež dostali. Dá sa vyjsť aj hore, no
ja, čo mám strach z výšok som z toho mala opäť ako vždy pri takomto
počine obrovský strach ale zároveň neskutočnú radosť. hore sa nachádza aj
staré delo a nádherný výhľad na okolie.
Cala des Matzoc |
Cala des Matzoc |
Torre d'Albarca |
Torre d'Albarca |
Pláže okolia Can Picafort
Playa Son Real
bola niekoľkou, ktorú sme chceli v daný deň navštíviť, bohužiaľ sa nám ale
na žiadnu z predchádzajúcich nepodarilo dostať. O tých si prečítate
nižšie. Táto má krásne okolie, nevedie tam žiadna cesta a je teda dostupná
len peši z parkoviska pri prístave mesta Son Serra de Marina, pri ktorom
sa aj nachádza. Na náš vkus tam bolo dosť rias (rozumej iba riasy, žiadny
priehľadný vstup), tak sme sa otočili ale inak tam je tiež minimum ľudí a krásny
pohľad na kopce okolo a pokoj.
Cesta k Playa Son Real |
Playa Son Real |
Sa Canova
Playa Virgen bola našou útechou v ten deň. Bola na druhej strane mesta
Son Serra de Marina. Tým, že sme prišli
medzi posledných ľudí, čo tam ostali na večer, naskytol sa nám pohľad hlavne na
nudistov, ktorí ovládali takmer celú pláž. No taká sloboda sa nám páčila a v tento
deň sme si to užili aj my (hoci nie tak na 100% ako tí starí domáci) tak ako
sme sa cítili pohodlne. Pláž bola naozaj dlhá, piesková, nachádza sa tam aj
postavená loď z dreva, pri ktorej sme si aj zapózovali a aj nejaké
vežičky, ktorú nevieme načo presne sú alebo boli. Po celom dni bol západ na
pláži presne to, čo sme potrebovali.
Sa Canova Playa Virgen |
Sa Canova Playa Virgen |
Posledný deň sme boli asi na najkrajšej pláži Cala na Clara, ktorú sme tu našli
(aspoň podľa mňa) za čo sme boli naozaj vďační. Nechceli sme stráviť posledný
deň na pláži, na ktorej sme už boli a zabiť tak celý deň bez zažitia a videnia
niečoho nového. Nachádza sa na konci dediny Betlem smerom na východ, čo nie je
až tak ďaleko od Cala Ratjada. Museli sme k nej prejsť dole útesom, no keď
sme sa dostali na „vyhliadku“, objavilo sa pred nami more a na každej
strane pod nami jedna pláž. Tá naša bola napravo, s tyrkysovou vodou, bez
rias, kameňov, len piesok. Ležalo sa však iba na kameňoch no na takejto pláži a vode
sme na súši boli len naozaj veľmi krátko. A hneď pri nej je aj jaskynka,
ktorú sme poctivo preskúmali.
Cala na Clara |
Cala na Clara |
Cala na Clara |
Pláže, ktoré sme chceli navštíviť, ale nedostali sa na ne
Na pláž Playa
S´Arenal d´En Casat pri meste Can Picafort sa nedá dostať autom, takže si
treba nájsť inú trasu, pešiu, ako na ňu.
Caló des Moro
je celkom tajná pláž, ktorá je podľa fotiek naozaj nádherná, ale nevedeli sme
sa k nej vôbec dostať. Podľa mapy tam vedie iba jedna cesta, ktorá je súkromná,
pretože patrí vojenskému letisku a žiadna iná tam nie je zobrazená. Preto
je prístupná asi iba loďou. Ak by ste mali ale iné informácie a dostali sa
tam autom/peši a netrvalo to viac ako hodinu/dve, určite mi napíšte, nech
tam môžeme ísť pri ďalšej návšteve.
Playa de Formentor nás sklamala asi
najviac, tak ako aj Cala Murta. Nie
svojím výzorom ale nedostupnosťou. Keď sme chceli ísť na Formentor k majáku,
pri pláži Formentor nás ako aj kopec iných ľudí zastavili a oznámili, že
ďalej sa dá dostať iba autobusom (ktorý si platíte) od 10-19 hodiny. Je tam
parkovisko, ktoré pýta od 0,04 €/minútu. Snažili sme sa dostať k pláži, či
to nepôjde inak, ale našli sme iba vstupy do hotelov za zábranami a parkoviská,
ktoré pýtali ešte väčší poplatok. Neviem ako by to bolo s odstavením auta
pri hlavnej ceste pod stromami na očiach a prejsť to lesom ku vode. No nechcela
som do toho ani ísť a vybrali sme sa preto úplne preč, sklamaný a mierne
nahnevaný, že tam na turistoch takto zarábajú. Robia síce autobusmi zástavky na
plážach a tak, ale platiť za to, čo nemusíme sa nám nechcelo, keďže sme
netušili ako dlho bude cesta so zastaveniami trvať.
Cala na Clara |
Cala na Clara |
Ak sa vyberieš na sever, určite navštív aspoň dve, ktoré som spomenula, neoľutuješ. A nezabudni, veľa žien ale aj babiek tam chodí hore bez či úplne nahé, tak nech ťa to neprekvapí. My sme si na tretí deň zvykli a samy sa odvážili. A poviem vám, ten týždeň na Malorke mi zdvihol sebavedomie ešte o niečo vyššie ako bolo doteraz.
Daj mi vedieť do komentára, ktorú by si chcel/a navštíviť a či si na niektorej už bola.
Ak sa ti blog páči, určite ma podpor sledovaním blogu alebo Instagramu. Nájdeš ma pod všetkými týmito platformami.
- 8/09/2018
- 2 Comments