Včera mi začal akademický týždeň, čiže týždeň, kedy by som sa mala učiť, kedy mám na to dostatok času a teda by som sa ešte raz opakujem mala učiť. Ale ako to iste poznáte, v skúškovom období omnoho radšej upratujete, preberáte šaty, rozmýšľate nad záhadami ľudstva a prečo vám nevyšiel ten a ten vzťah či kvôli čomu sa rozišla tá baba z druhej triedy s chalanom. Všetko je omnoho zaujímavejšie a hlavne ak to nie je nič spojené s učením. Nezáleží či ste na vysokej škole alebo máte maturitu, tak isto to je aj pri ťažkých písomkách na strednej počas roka. A presne v takýchto momentoch zisťujem, že ma nakopáva múza, napadajú mi nové články, dokopem sa k tomu, aby som konečne upravila menovky (čo sa mi včera aj podarilo pri všetkých 176 článkoch) a preriedila som si všetky blogy, ktoré som začala sledovať od roku 2012. Áno, bolo ich veľa. A mnohé mali na svedomí rôzne súťaže. Už dlhšie som si ich chcela preriediť, no nikdy na to nebol čas alebo som zabudla, alebo som to proste nepovažovala za dôležité. Avšak včera som neodolala a polovici, vyše 60 blogom, som zrušila odber. Z toho možno polovička z nich už neexistovala. Práve to ma inšpirovalo na napísanie tohto článku. A tým sa spustila lavína nápadov a chuti do písania aká u mňa už dlhšie nebola. 

Nechcem uraziť nikoho komu som zrušila odber avšak veľa z tých aktívnych blogov som nesledovala už poriadne dlhý čas, neklikala som na ich blog a tak bolo zbytočné, aby som ich "sledovala". Viac by malo všetkým záležať na tom, či ich skutočne všetci aj čítajú, nie nejaké číslo na GFC. Vekom a tým že dospievam a začínajú ma baviť iné veci, sa menia aj moje túžby či záujmy. Už viac nesledujem každý blog s kozmetikou, už nesledujem každý fashion blog, na ktorom sa mi aspoň trochu páčili fotky. Mám pár fashion blogov ktoré sledujem a ktoré ma bavia, pretože nie sú iba o outfitoch, ale ich články mi aj niečo dajú. Sledujem blogerky, ktoré píšu o kozmetike ale nie len o nej. Nájdem tam rôzne iné tipy či články zo života alebo veľa pekných fotiek s minimom textu. A potom sú aj blogy, ktoré majú pekné fotky ale takmer žiaden text a tým som odber zrušila. Vždy som prechádzala istou fázou, kedy som sledovala určité druhy blogov a na iné zanevrela či zabudla a neskôr sa k nim vrátila. K určitým blogom ako sú Nicollette Böhm, Victoria Savko a CzechIvy mám priam nostalgický vzťah a nedokážem ich "vymazať z môjho života", pretože niekde v hĺbke srdca dúfam, že ešte niekedy článok pridajú aj keď to možno nie je pravdepodobné. No to sú blogy, ktoré ma naozaj zaujali a vytvorila som si k nim vzťah.  

Každá máme také blogy, ktoré navštevujeme už dlhší čas a vždy tam nájdeme niečo čo nás zaujme a kvôli čomu sa tam budeme radi vracať. A všetky okolnosti v blogovom svete, ktoré sa okolo mňa dejú, to kam sa posúvam ja a ako sa menia moje záľuby určujú aj moju cestu toho, kam sa bude posúvať môj blog. Nechcem sa venovať recenziám tak ako som sa venovala doteraz. Vtedy ma dosť bavili, rada som ich čítala, rada som ich písala, bolo to niečo čo ma naozaj bavilo a na tom som zakladala svoj blog. Časom ma to ale prestalo baviť a teraz už takmer vôbec. Sem tam nejakú napíšem, ešte stále spolupracujem s pár značkami, od ktorých vám budem novinky prinášať na blog stále až kým spoluprácu nezrušíme. Avšak už to nie je to čomu sa budem na blogu venovať. Chcem sem prinášať iné novinky, iné tipy a iné články, plné optimizmu a článkov zo života, ktoré vás budú zaujímať. Alebo sa ich budem snažiť podať zaujímavým spôsobom (konečne, však?). Podobný článok napísala aj Veronika z Vera Paradise a ja s ňou úplne súhlasím, pretože každý sa meníme a tým sa mení aj náš blog.
Premazala som kvôli tomu už pred niekoľkými týždňami staré články, ktoré som tu nechcela a nechala tu len tie, ktorým sa budem venovať aj naďalej alebo ktoré som nechcela stratiť. Začínam to po dlhom čase brať znova viac vážnejšie a idem do toho naplno. Návštevnosť na blogu upadla za posledné mesiace a ja sa úprimne vôbec nečudujem. Málo článkov, takmer žiadna chuť do písania, kedže som riešila viac osobný život a ten "offline" ako ten na blogu a na facebooku (okrem toho môjho osobného). A na jednej strane bola chyba aj to, pretože blog som nemala tak dobrý, aby čísla boli vysoké aj pri neaktivite na blogu. Sama to viem a sama to aj napravím a budem na tom pracovať. 

Nie je podľa mňa správne ak niekto zruší blog len preto, že ho chvíľu zanedbá kvôli iným povinnostiam či životným udalostiam a klesne mu spätná odozva. Každý človek potrebuje prestávku tak ako pri učení a cvičení aj pri blogovaní. Keď sa na to necíti, nech prestane. Ale ak ho to baví, nízke čísla videní či komentárov ho nemôžu odradiť od písania ani od tvorenia nových a možno hodnotnejších článkov. Každý vie písať, len musí písať o niečom čo ho baví. To je základ. Na tom všetkom to stojí. Ak píšete niečo čo vás nenapĺňa radosťou tak vás odradí úplne všetko. Nepriaznivé komentáre, prípadne žiadne ako som vyššie spomínala alebo aj blbá poznámka od niekoho v škole. 

Blogov vzniklo a vzniká veľmi veľa a tak isto ich aj mnoho zaniklo, avšak na scéne ich ostáva ešte stále dosť a preto je viac ako potrebné byť originálnym, vtipným alebo priniesť niečo, čo na veľa blogoch nenájsť. (Tým nechcem povedať, že môj taký je, pretože nie je, uvedomujem si to a chystám to tu pozmeniť hneď ako zmaturujem a budem mať konečne viac času ako teraz.) Také blogy majú šancu uspieť a nalákať viac čitateľov. A to sa vraciam znova k odstavcu vyššie. Budem sa opakovať. Možné je to iba vtedy, ak budete písať o tom, čo je vám blízke a čomu rozumiete. Akoby to vyzeralo, keby niekto kto nerozumie počítačom začal písať o nich? Alebo o autách do ktorých sa nevyzná? Vyzeralo by to smiešno, nezaujímavo a hlavne by to nemalo prínos. A na to by mal každý myslieť. Niekto si to uvedomuje od začiatku a do konca vydrží pri jednej hlavnej téme, pretože ho to naozaj zaujíma, no tí, ktorých baví písanie a možno nemajú úplne jednu vec ktorá ich baví ale milión (ako ja) musia prejsť premenou, takým znovuzrodením, počas blogovania. Hlavne si to uvedomiť a nečakať kým sa vám písanie zhnusí natoľko, že nebudete mať chuť písať článok už vôbec, pretože témy, ktorým sa venujete nezaujímajú ani vás. A potom nemôže nikoho baviť ani váš blog.

Pred pár týždňami a dokonca mesiacmi som blogger ani neotvorila, pretože som nevedela o čom písať, ako začať a nemala som chuť ani pozerať do počítača na niečo iné ako seriál vrámci oddychu. Bola som vyčerpaná z maturity, z neustáleho pozerania doň kvôli nej a tak isto aj unavená z víkendov, ktoré som mala plné. Avšak teraz som chytila druhý dych, ktorý ma tak skoro neprejde, pretože času budem mať omnoho viac keď sa nebudem musieť pripravovať do školy. Dúfam, že mi pomôžete dostať blog aspoň tam kde bol pred tým (na začiatok stačí takto), že úplne na môj blog nezanevriete a budú sa vám páčiť nasledujúce články, ktoré plánujem a budete ma podporovať. :)