Pred dvoma týždňami som strávila tri dni na mojej prvej dovolenke, ktorú som absolvovala sama, len s priateľom. Dlhšie som plánovala ísť po prijímacích skúškach na takýto výlet, na pár dní, oddýchnuť si a vypustiť všetko a žiť len momentom, v krásnej prírode a vidieť niečo nové. Vybrala som si Chopok, ktorý navštevujeme už pomaly 5 rokov každú zimu na lyžovačku. Práve preto som ho chcela vidieť teraz cez leto, pozrieť sa ako to tam vlastne vyzerá, na čom sa to vlastne lyžujem a užiť si krásny výhľad na všetky okolité kopce, vrchy a Vysoké Tatry v diaľke. S kým pôjdem som zo začiatku netušila, na začiatku roku som plánovala s kamarátkami, potom sa mi do cesty priplietol L. a za ten čas čo sme spolu (krátko, ale zdá sa že už je to dlhá doba) sme zatúžili ísť len sami dvaja a užiť si tie dni naplno.

Našla som cez Zlavomat výhodnú ponuku na dve noci v Hotel Ski na Záhradkách. Luxus to nebol, no úplne to stačilo. Nabudúce sa popozeráme po nejakom penzióne, po niečom úplne inom a asi už nie cez Zlavomat, hoci sme neboli nespokojný. Na pláne sme toho mali na tie dni celkom veľa. Môj jediný plán, ktorý proste musel vyjsť bol výstup na Chopok. Zo začiatku som si predstavovala, že naňho vyleziem z úplného spodku a že lanovku nevyužijem. Postupne ale radami z okolia a plánovaním čo všetko uvidíme, sa to zvrtlo a hlavné bolo, aby som si užila ten výhľad z Chopku. To znamenalo, že sa hore určite vyvezieme a nohy si budeme šetriť na inú túru. 

Ako prvé čo sme si zaumienili vidieť ešte v prvý deň po ubytovaní bolo Vrbické pleso, ktoré som doteraz ani netušila, že tam je. Vôbec za tie roky som si nezisťovala čo je v okolí, kam by sme mohli ísť pozrieť. Síce som vždy bola vyčerpaná a vymrznutá z lyžovačky, no vidieť toto pleso v zime musí byť tiež nádhera. Tento rok ak nás čaká lyžovačka v Jasnej, rozhodne tam zájdem znova! 

Kým sme ho ale našli, vyviezli sme sa autom niekam úplne inam, zliezli znova naspäť a potom, náhodou, sme si všimli malinkú tabuľku, ktorá sa nachádzala pri jednom penzióne (?). Spravili sme si kolečko okolo celého plesa, pofotili seba, okolie a sledovali žubrienky. No uznajte, nie je to tam krásne?

Na druhý deň nás zobudilo krásne počasie (úprimne to bol budík a vstávať sa nám nechcelo, ale museli sme ak sme chceli niečo vidieť), takmer bezoblačné a vybrali sme sa hore na Chopok. Hore ako inak strašne fúkalo, preto ma poriadne prefúkalo, keď som chcela na fotkách vyzerať ako tak dobre a nie ako obrý sáčok. Prvý krát som vyšla hore na Rotundu, kde bol aj trojhlavý drak, pri ktorom som sa musela odfotiť (interný vtip medzi mnou a L.). Keď sme chceli požiadať niekoho, aby nás odfotil spolu, nastala trápna situácia. Keďže dovtedy sme museli žiadať po anglicky, teraz som automaticky začala tiež, potom nemecky....nič. Nejak pochopil a odfotil a potom začal po česky. Vôbec som mu predtým ako sa rozprával so ženou nerozumela, preto som myslela, že je cudzinec. :D Keďže mi to celé prišlo trápne, pokračovala som v tom, že hovorím po anglicky, zatiaľ čo L. naňho hovoril po slovensky. :D 

Z Rotundy sme sa vybrali na Chopok - tretí najväčší vrch v NT, pozrieť si výhľad aj odtiaľ, chvíľku posedieť, navzájom s dvomi pánmi sa odfotiť a rozhodli sa naisto, kam pôjdeme ďalej. Najprv sme chceli ísť na Dereše, ale bolo to príliš blízko a skoro by sme boli naspäť. A kedže ešte doma sme sa dohodli, že by bolo super ísť na Ďumbier - najväčší vrch Nízkych Tatier, rozhodli sme sa aj vďaka krásnemu počasiu preň. A bolo to to najlepšie rozhodnutie. Chvalabohu bolo tak krásne počasie, že to vyšlo. Bolo teplo, ale celú cestu fúkalo, takže sa to všetko vyrovnalo. Viac bude v druhom článku, pretože fotiek je veľa a nechcem to dať všetko do jedného článku. :)