Dva týždne na VŠ (ktoré ma úplne zničili)

10/13/2016

Prvé dva týždne na vysokej škole sú za mnou (dnes oficiálne aj tretí aj keď ten sa mi vyhol) a ja stále neviem či sa mi tam páči alebo nie. V tejto otázke si nebudem istá podľa mňa nikdy.

Prvý deň bol plný očakávaní, nevedomosti a nedá sa ani povedať, že som sa tešila. Nevedela som čo od nás budú očakávať, aké požiadavky bude mať aký profesor (alebo doktor, inžinier, docent či akými inými titulmi ich máme volať len nie profesor) a aký to bude systém.

Ten deň som tam šla v podstate len na okuknutie. Už druhý deň sa mi tam nechcelo ísť. Nie že by ma vystrašili, ale nepociťovala som potrebu ani radosť z toho, že by som sa tam mala vrátiť a vstávať znova pred piatou. To už vôbec nie. Vstávanie by som ešte prežila, keby sa domov vrátim okolo piatej, aby som sa stihla pripraviť na ďalší deň, umyť sa, najesť a ešte aj niečo stihnúť pre samú seba. Ale v tú hodinu som pri šťastí nastúpila na autobus domov a mala som pred sebou hodinu a pol cestovania. Čiže dva dni som strávila len na tom, že som došla domov večer, najedla sa, umyla a šla spať. A nič som nestihla. Nič.


Mám síce pondelok a piatok voľno - za to fakt milujem svoj rozvrh! - ale aj tak ich vždy nejak zabijem školou aj keď nechcem. Ale mala by som si asi zvykať, kým príde skúškové a niečo sa naučiť už. Štyri mesiace bez školy spraví veľa...

Prvý týždeň sa teda ešte "dal", ale druhý mazrazil na kolená. Hneď v prvý deň sme zaspali, mala som 10 minút na to, aby som sa pripravila, nestihla som sa ani poriadne učesať, zabudla som si niekoľko vecí čo som potrebovala, ale našťastie ma po ceste vzal Lukáš a všetky mi na ten deň požičal. Deň prebiehal v poriadku, ale na konci dňa som to už vôbec nezvládla a celé dva týždne zo mňa vysali všetko. Možno za to mohlo to pokazené počasie, kedže v ten týždeň sa otočilo asi o 180° a tak isto aj blížiaca sa týždenná červená splátka, plus fakt, že mi autobus odišiel skôr ako mal a tak keď som dobehla ani nie minútu po stanovenom čase v cestovnom poriadku, už bol preč a musela som čakať pol hodinu na ďalší v zime. Bola som tak nahnevaná ako už dlho nie, mala som chuť nadávať a odísť a nenávidela som fakt, že musím takto cestovať a nebývam niekde blízko, kam mi cesta nebude trvať takmer dve hodiny.


Štvrtok som sa z toho všetkého vyspala a s Lukášom sme naplánovali na piatok a sobotu bowling a výlet do Nitry, tak som myslela, že zrelaxujem, ale to všetko narušil už spomínaný ženský cyklus. Ten vždy vie kedy má prísť. Tak sa skoro pokazil aj zvyšok týždňa a ja som si neužila takmer ani jednu aktivitu. Tentoraz nie kvôli bolestiam ako vždy, ale kvôli chorobe. V sobotu ma začalo bolieť hrdlo a v nedeľu som už ležala v posteli obklopená čajmi, termoskami a medom, ktorý som si dávala na boľavé hrdlo.

V utorok, predvčerom, som do školy musela ísť odprezentovať seminárku aj keď cez víkend som si nebola istá, čo budem vedieť hovoriť a bude ma počuť. Odvčera som teda doma a liečim sa, aby som bola zdravá aspoň budúci týždeň a mohla sa ísť vzdelávať.


A zhrnutie tých takmer troch týždňov čo som tam vydržala?

Pre

  1. Viem ako sa dostanem z jednej budovy do druhej bez toho, aby som musela prechádzať vonkajškom. Áno, prvý týždeň som nevedela ani že sa to dá, hoci som to mala pred očami, ale bolo teplo, tak načo. V utorok ma tadiaľ zobrali kamarátky, a keby idem iba podľa inštrukcií náhodnej baby, asi by som sa dostala tam kam nechcem. A pravdepodobne by som nestihla prísť ani na hodinu načas.
  2. Zistila som, že v našej budove je bagetáreň a pizzeria, no ani v jednom som ešte nebola, hoci tú bagetu chcem strašne vyskúšať. Z tej rady ma ale vždy prejde chuť.
  3. Viem kde je časť A, D a aj E (pochopia len študenti EUBY).
  4. Na začiatku som si myslela, že budem mať matematiku aj telesnú, no matematika ma čaká budúci semester a telesná až budúci rok, yay!
  5. Dnes som sa dozvedela na 100%, že máme Beániu aj my, naša fakulta spolu s fakultou, kam chodia kamarátky, ale ešte stále neviem či tam vôbec pôjdem - v strede týždňa, po škole.
  6. Zistila som, že sem chodí aj spolužiačka zo základnej školy, ktorú som nevidela už aspoň 8 rokov tak sme sa konečne stretli.
  7. Páči sa mi profesor nemčiny. Vtipný to človek a hlavne Muttersprachler. Asi najobľúbenejší a najuvoľnenejší predmet zo všetkých aj keď nedokážem zo seba dostať jednu poriadnu vetu.
  8. Už som si po dvoch týždňoch zvykla na iný časový režim stravovania. Prvé dni boli fakt hrozné. 


Proti
  1. Neviem mená profesorov, ale to nie je nič nové, kedže už teraz si spomeniem na mená asi iba 5-tich profesorov zo strednej.
  2. S toaletným papierom žiadna sláva, hoci je to vždy lepšie ako na strednej.
  3. Na prednáške z práva neviem či mám počúvať alebo písať, pretože obe veci naraz sa nedajú. Ani keď som si vzala počítač a stíhala písať (pokiaľ nenasadil zasa rýchlejšie tempo).
  4. Odchody autobusov domov mám buď v čase kedy mi skončí hodina alebo v čase, keď mi ide MHD.
  5. Nebaví ma to cestovanie.
  6. Neviem ešte stále kde je knižnica.
  7. Ani jedáleň. Stále si nie som istá, či to je v bufete, alebo je na to špeciálnejšia miestnosť. No začínam pohybovať.
  8. Viem dokopy tri mená ľudí z môjho krúžku.
  9. Bojím sa seminárky z Financií.
  10. Cez prestávku si človek takmer nemá kam sadnúť - väčšinou iba na tmavých miestach, tie najlepšie sú večne zabraté. 
  11. Pravdepodobne som prechladla v škole.

Uvidíme čo prinesú ďalšie týždne, či ma to bude baviť aspoň trochu a či neostanem znova chorá zo stresu zo seminárky z financií. Dúfam, že vy choré nie ste a ak ste na VŠ, dúfam, že máte odbor, ktorý vás napĺňa. Možno aj mňa začne. Keď preleziem prvý rok a zvyknem si. :D 

You Might Also Like

8 komentárov

  1. nezúfaj Teri, máš len zmiešané pocity :) je super, že si dokázala napísať toľko pozitív, tak si vždy opakuj len tie :) veľa síl ti prajem :)
    MakeUpByVeo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem, veď časom to možno bude iné, len si musím zvyknúť :)

      Odstrániť
  2. Ach, ja tiež neviem čo si mám o tej vysokej škole myslieť.. páči sa mi tam, ale je to naozaj náročné a po prvých troch týždňoch mám pocit, že momentálne žijem len pre školu, pretože nič iné ani nerobím len chodím do školy a zo školy a snažím sa potom aspoň chvíľu spať (aj keď nakoniec nikdy nie som vyspatá).. a to neviem dokedy takto vydržím :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. presne, tiež žijem väčšinu týždňa len školou a cestovaním a keď už mám voľno, strašne rýchlo to utečie a nestihnem zasa nič :D a o spánku ani nehovorím

      Odstrániť
  3. Ďakujem za skvelé čítanie :) Je mi ľúto, že mám za sebou nepríjemné zážitky, ale ver mi, je to len o tom, že si potrebuješ na všetko zvyknúť. Všetko sa zlepší ;)
    Čo sa týka správneho odboru - Som rada, že som nešla na výšku tak, ako som plánovala, ale udiali sa mi v živote iné veci. Ak by všetko išlo podľa pôvodného plánu, tak študujem niečo, čo by som nikdy nevyužila a pracovala úplne niekde inde. Teraz, s odstupom času presne viem čo chcem študovať a veľmi sa na to teším :) Držím palce :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, ja dúfam, že ma to predsa len bude baviť, časom, a zvyknem si :) a v budúcnosti mi to prinajmenšom pomôže :)

      Odstrániť
  4. Ahoj, super článok, úplne sa som vcítila :D síce som druháčka v NR, ale akosi som si stále nezvykla :D ... takisto cestujem do NR každý deň, nebolo by to síce až také hrozné, keby som nemusela cestovať z našej dediny do mesta do Zlatých Moraviec odtadiaľ do NR a v NR ísť s MHD do školy :D :D ... 6 autobusov denne je fakt masaker :D ... a akúú výšku si si vlastne vybrala? :) fakt ti držím všetky prsty v tom, aby si si čím skôr zvykla, lebo je to akt masaker :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak to verím, to je fakt masaker :D ono nie, že by som si ju dobrovoľne vybrala, skôr som bola okolnosťami donútená vybrať si z dvoch odborov na Ekonomickej univerzite, tak tu som. :D

      Odstrániť