Keď som mala 15, túžila som mať 18 a byť dospelá. Akonáhle som dovŕšila osemnásty vek, bola som na križovatke čo so svojim životom, kam na vysokú školu. Ale dospelá som ešte nebola. Život ubehol ako voda a zrazu som mala 20, s pocitom ženy, avšak dospelosti nie. A tak sa pýtam teraz, keď už som tento február oslávila 21, som už konečne dospelá? 

Nie som. A tak skoro asi ani nebudem. Môžem byť možno vyspelá, dobre vychovaná, šikovná či staršia, ale dospelá budem asi až keď začnem pracovať na kariére, vydám sa a budem zakladať rodinu. Vtedy sa budem asi cítiť ako dospelá žena, nie ako vyspelé, dvadsaťjeden ročné, dieťa. 

Kytica od Lukášovej rodiny

Cez víkend pred mojimi narodeninami, ktoré som mala v utorok, som sa cítila vďaka prekvapeniu, ktoré pre mňa Lukáš chystal výnimočne a práve preto som sa rozhodla napísať tento článok. A tak isto aj preto, že som konečne oslávila svoje narodeniny poriadnejšie, ako tie predtým odkedy som "dospelá". 

Dva víkendy pred narodeninami sme boli s Lukášom a jeho kamarátom na nákupoch v Pandorfe, kam sa rozhodli ísť. Šla som s nimi, hoci som nemala v pláne vôbec nič kupovať a byť len ako jazyková a morálna podpora. To by ale nemohli mať také zľavy, aby som si nič nekúpila. Lukáš si kúpil veci, ktoré potreboval, avšak doma sme zistili, že tenisky sú nekvalitné a zničili sa a mikinu sme vzali o číslo menšiu.

Dar od mamy.

Na ďalší týždeň sme sa tam teda museli vrátiť a všetko to vymeniť, s čím nebol chvalabohu žiaden problém a všetko prebehlo hladko. Kvôli tejto rýchlej otočke do Rakúska som musela vstávať skoro, aby som sa dostala k Lukášovi a mohli vyraziť čím skôr. Aj tak sme mali ale ráno dostatok času a preto sme sa rozhodli odbočiť a ešte pred otvorením outletu zájsť k majáku pri Neusiedler See. Mali sme to už na pláne ten víkend predtým, avšak zdržali sme sa na nákupoch dlhšie ako sme chceli.

Jedna vec, čo nás vôbec nenapadla, bola tá arktická zima, ktorá našim územím prechádzala. Už tak bolo dosť zima, mrzlo a ani slnečné lúče nepomáhali k teplejšiemu pocitu. Hneď ako sme zaparkovali na parkovisku a vystúpili z auta sme mysleli, že v sekunde zmrzneme a k majáku sa ani nedostaneme. Z domu som vzala ešte statív, že však si spravíme nejaké pekné fotky. Lukáš bol džentlmen a rozhodol sa, že mi vezme kabelku a ja si hodím na rameno statív. To som ale netušila, že on má za lubom niečo iné.

Podersdorf am See

Maják na Neusiedler See

Počasie nám prialo aj neprialo. Tým že bolo približne osem hodín, na oblohe nebolo ani mráčika, bolo jasne, slnko svietilo, ale bola tak príšerná zima a vietor, že sme spravili asi 10 fotiek (aj to som možno prehnala) a naše prsty by sa dali lámať, aké boli zmrznuté. Nohy som si ani necítila a dostali sa až do štádia, kedy mi tá zima nohy vyštípala tak, že som mala vlastne pocit, že mi je teplo. Aj napriek tomu to bolo ale pekné, že sme tam boli a mali to tam všetko len sami pre seba. Voda začala od brehov už pomaly mrznúť, všade boli ľadové kryhy, čo vyzerá na fotkách ako z rozprávky. Už teraz sa teším, ako tam pôjdeme na leto, okúpeme sa a spravíme si viac a krajších fotiek. 

Utekali sme rýchlo do auta, aby sme sa zohriali a v tom momente, ako som si vyzliekala bundu, mi Lukáš povedal, že má pre mňa darček k narodeninám. Aby bolo jasné, vôbec sme sa nedohadovali, aký darček mi kúpi alebo dokonca na jeho hodnote. Ako „správna žena/frajerka“ som mu dala pár tipov, po ktorých by sa mohol poobzerať, ale boli to skôr veci ako ruksak a podobné drobnosti, ktoré som aj tak neočakávala.

Podal mi darček a celý ten čas až kým som ho naplno neubezpečila, že ho to nemusí mrzieť, bol sklamaný, že mu nevyšlo prekvapenie tak, ako ho plánoval. Chcel, aby som si ho našla v kabelke pred majákom, kde by som vyberala fotoaparát. Aby som mala väčší zážitok a hneď by som mohla darček vyskúšať.

Šťastná a dojatá žena

Akonáhle som krabičku otvorila a videla, čo v nej je, od šťastia a dojatia som sa rozplakala. Nebola to veľká krabica a tak som čakala, že tam bude niečo malé, zlaté a nie objektív k fotoaparátu. Nečakala som to, pretože sa nič podozrivé nepýtal, nechcel vedieť a tak ma len usvedčil v tom, že mám jedného z tých najlepších chlapov, ktorí svoje priateľky počúvajú (a potom sú tu aj situácie, kedy vôbec nie). Niekoľko krát som počas roka prehodila, že si chcem kúpiť nejaký druhý objektív, ale chcem si našetriť ešte viac, nech mi ostane aj na iné veci. A tak bol tento nákup naplánovaný na veľmi nejasnú a ďalekú budúcnosť. Preto som bola naozaj dojatá a slzy sa mi pustili takto asi prvý krát. Druhý krát to bude asi pri žiadosti o ruku.

A tak aj napriek tomu, že to nevyšlo tak ako plánoval, to bolo pre mňa špeciálne už len kvôli tomu, že to tak vôbec chcel a celé to takto tajnostkársky vymyslel. A že obetoval peniaze na tak drahý darček, ktoré mohol ušetriť na iné veci. Hlavne si nezvykneme dávať takéto drahé dary.

Dokonalý darček pre blogerku

Pravá oslava sa konala deň pred narodeninami, ktorú som trávila s Lukášom. Po robote sme šli na narodeninový obed do Fresh Market na Regal Burger, ktorý sme predtým nejedli ani jeden z nás. Vybrala som si vegetariánsky Veggie špeciál a Lukáš Mäsový špeciál, obaja s hranolkami. Pravdu povediac, nečakala som od neho dopredu nič, radšej som sa nechala prekvapiť, než aby som sa sklamala. Ale bol naozaj výborný!

Oboch nás príjemne prekvapilo, že sa v rukách vôbec netrúsil, nič nevypadávalo a neboli sme takmer vôbec špinavý. Inokedy sme mali od všetkých burgrov ruky špinavé od omáčky až po zápästia, prísady vypadávali a nakoniec som to niekoľko krát musela vzdať a krájať ho.

Regal Burger - Veggie špeciál

Chutil nám a minimálne pre mňa to nebolo posledný krát, kedy som na ňom bola. Ešte minimálne tri druhy vegetariánskych burgrov tam na mňa čakajú. Kto sa pridá nabudúce? 😍 Hneď potom som mala telesnú, kde sme skákali, čo ma čakalo ešte aj potom v Jump Aréne, čo bola asi chyba ísť rovno po telesnej. Asi 3 dni som sa nevedela posadiť, ani postaviť. Večer som trávila u Lukáša, kde sme si pripili vínkom pri filmoch. Pôvodne som chcela ísť do mesta, ale naozaj mrzlo, tak sme to nechali radšej tak a ostali v posteli.

Počas víkendu som sa stretla aj s kamarátkami. Pôvodne sme mali ísť do Brna kam sa chystáme už takmer dva roky, odkedy sme začali študovať na vysokej škole. Nakoniec sme si zahrali bowling v Aréne v Trnave. Pán mi napísali do kolónky iné meno a tak som z Terka bola Katka a do toho sa nám kazila dráha. Asi štyri krát sa nám úplne vypla a museli nám ju zapínať, čo nám výrazne ubralo z času. Okrem toho sme takmer zabudli zaplatiť za pitie, čo sme si stihli ešte včas uvedomiť a presunuli sme sa na koláčik do Lehára, kde sme si zahrali aj stolové hry.

Regal Burger - Mäsový špeciál

Tieto krásne hodinky som dostala taktiež. Kto vie dokedy mi budú zdobiť ruku, kým ich prestanem nosiť ako všetky predchádzajúce hodinky.

Prednedávnom sa ku mne dostala otázka, že či je dôležitejšia dokonalosť alebo výnimočnosť. Mojou odpoveďou bolo, že každý je dokonalý vo svojej jedinečnosti. Ale potom prišla najťažšia otázka. Čo je výnimočné na mne? A tu som musela uvažovať dlhšie.

Všetci sledujeme na sociálnych sieťach influencerov, ktorí majú nádherné fotky, so skvelými pózami a my môžeme o takých fotkách len snívať. A závidíme. To ako dobre vyzerajú, kde sa nachádzajú, akú veľkú základňu fanúšikov majú a kopec iného. Ale veľa krát sa zabudneme pozerať na seba, čo sa nám páči na nás. Vidíme to, čo máme odlišné. Či už to je kamarátka, sestra, brat alebo neznámi ľudia na internete.

Keby sa ma niekto spýtal, čo sa mi na mne nepáči, neprestala by som s počítaním len na troch prstoch. Avšak ak mám povedať, čo je na mne výnimočné a krásne, musím poriadne porozmýšľať. Je smutné, že veľa z nás si niektoré veci možno ani neuvedomuje. Sústredíme sa len na jednu vec, ktorá sa nám páči a snažíme sa ju čo najviac ukázať alebo spraviť z nej našu prednosť, a pritom je na nás oveľa viac, čo stojí za zmienku a na čo môžeme byť hrdé. 



Hneď ako prvé čo mi napadlo boli moje oči. Nepáči sa mi ani tak ich farba, pretože mi prídu úplne obyčajné hnedé, ale ich veľkosť a typ. Podľa mňa sú naozaj krásne veľké, niekedy moc, ako keď sa ma napríklad profesor pýta, čo som taká vystrašená. Sú aj krajšie a väčšie oči, bez vačkov okolo (keď sa usmievam ich mám), ale naozaj je to jedna z vecí, čo sa mi na mne páči najviac.

Možno to bude také zvláštne, ešte nikdy som to totiž od nikoho nepočula povedať, ale páčia sa mi moje šošovičky. Ako malá som bola na ne až hrdá a nechala som si ich sestre spočítať. Skončili sme pri počte cez 100, avšak to sa seriózne brať nedá, keďže sestra mala okolo 7 rokov. Keď mi ich na fotke z prvého ročníka so Šlabikárom vyretušovali, zdalo sa mi, že vyzerám inak a ono to bolo tým, že mi nenechali ani jednu. Prečo, preboha, retušujú 6 ročné deti? Nikdy mi neprišli škaredé, alebo, že by ich bolo veľa. Niekoľko ich mám na tvári, a práve miesto ich rozloženia sa mi páči a robí ma výnimočnou.

Nemôžem povedať, že s touto časťou tela som najviac spokojná a páči sa mi, ale cítim k nej v poslednom období istú lásku. Sú ňou moje pery. Spodnú peru mám plnú, zato tú vrchnú úzku. Dlhé roky som to na sebe nemala rada, hanbila sa a nechcela nosiť výrazné rúže. A teraz ich nosím jedna radosť, pretože som si uvedomila, že aj vďaka nim som to ja. A keď ich chce Lukáš bozkávať, asi to nemôže byť zlé, no nie?



To sú všetky veci, ktoré na sebe považujem za výnimočné, čo robí mňa mnou a čo mám na sebe naozaj rada. Nebudem sem písať moje vlastnosti, pretože tento článok mal byť o uvedomení si, že každý je niečím výnimočný navonok. Nikto nemá dvojníka, dokonca ani dvojičky nie sú na vlas identické. A aby to nebolo len o tom čo si ja myslím, a čo sa na mne páči mne, spýtala som sa Lukáša, rodiny a vás na Instagrame, čo sa vám na mne páči najviac. Nie pre to, aby som si zvyšovala ego, ale chcela som to zakomponovať sem do článku a niektoré odpovede ma prekvapili a potešili.

• Lukášovi sa páčia moje, ako on povedal, prenikavé hnedé oči. A tie, hoci nie takto povedané, sa páčili viacerým. 
• Ďalej to bol úsmev, na ktorom ste sa zhodli tiež viacerí a vlasy. 
• Čo ma najviac prekvapilo a zaujalo bola odpoveď kamarátky, ktorá mi napísala, že obočie a pleť. 

A potom ste mi ešte niektoré napísali, že pôsobím milo, príjemne, úprimne a vyžaruje zo mňa optimizmus, čo ma naozaj veľmi potešilo, rovnako ako keby napíšete konkrétne niečo vonkajšie.

Pri tejto príležitosti vám chcem dať do pozornosti ešte jarnú beauty kampaň DM Drogérie, ktorá sa týka práve vašej jedinečnosti. Bude prebiehať od marca. Zároveň bude prebiehať aj súťaž, do ktorej sa zapojíte pridaním fotky na stránku, na ktorej bude zobrazená vaša jedinečnosť. Vyhrať budete môcť vizáž a styling, kde vám vašu jedinečnosť zvýraznia. A výherca nebude len jeden! Kliknite sem a dostanete sa rovno k súťaži. 


 

FACEBOOK / INSTAGRAM / BLOGLOVIN / TRENDBOOK / DAYBYME / HONEST CLOTHING

Je začiatok februára a ja asi ako jedna z posledných blogeriek (ak nie ozaj už posledná) píšem článok o zhrnutí môjho minulého roku. Tento typ článkov píšem veľmi rada a najradšej ich čítam aj na iných blogoch a práve kvôli tomu by som si nevedela predstaviť, že by som začala nový rok bez toho, aby som si ten minulý zhrnula tu na blogu.

Myslím, že aj vy si na konci roku aspoň v mysli premietnete čo ste v tom danom roku zažili, kde ste boli, koho ste spoznali a čo vám rok priniesol v osobnom, študentskom alebo pracovnom živote. Rozhodnete sa pre určité osobné ciele do nového roka či staré dobré, otrepané, predsavzatia. Moje ciele na tento rok uvidíte na konci článku.

Konečne som si našla spôsob, ako písať tento článok, aby nebol chaotický a hlavne každý rok úplne iným štýlom. Jednoducho si vezmem body z článku o mojich cieľoch, ktoré som si dala na ten daný rok a spíšem, čo sa podarilo, čo nie a podelím sa o najlepšie zážitky z toho roku. Keď som si čítala prednedávnom zhrnutie roku 2016, musím povedať, že som sa začala báť, či tento rok bol aspoň trochu taký dobrý. Ako to dopadne uvidíme spoločne na konci.   

Byť viac aktívnejšia a vytrvalejšia

Ja som niekedy veľmi lenivý človek, preto som na tom chcela popracovať. Nejak som to nešpecifikovala, ale tajne dúfala, že sa to bude týkať hlavne cvičenia. Nakoniec som cvičila aktívne 2 mesiace počas celého januára a decembra roku pred tým, no dlhšie mi to nevyšlo. 

Presvedčila som sa totiž, že sa mi to naozaj nedá zvládať s cestovaním a školou, kedže nebývam blízko ani v Bratislave. Keď som sa chcela teda venovať škole a blogu, cvičenie išlo bokom. Začala som opäť počas skúškového cez letný semester a vydržala som až do polovičky septembra, z čoho som bola maximálne spokojná a výsledky boli neskutočné. Potom prišla škola a kedže som už v tom čase mala aj brigádu, ktorú si chcem udržať čo najviac to pôjde, šlo to opäť bokom.

Byť sebestačnejšia a sebavedomejšia

Čo sa týka sebavedomia, myslím, že na ňom pracujem veľmi dobre. Hlavne mi v tom pomáha Lukáš, pri ktorom som naozaj sama sebou a tak sa môžem prejavovať vo všetkej mojej bláznivosti, ukecanosti či ženskosti. Čo sa týka sebestačnosti, našla som si brigádu a tak som si vedela viac (prípadne menej, ale hodnotnejších) vecí zakúpiť sama. Plánovala som si brigádou našetriť na auto, po ktorom túžim roky, avšak nevyšlo to. No tento rok príde niečo iné, ešte lepšie. 

Okrem super notebooku som si kúpila konečne po dlhom presviedčaní sa Olympus Pen a kvalita mojich fotiek išla naozaj hore.

Zvládnuť všetky skúšky

Toto sa mi teda nepodarilo a asi sa ani nepodarí, keďže učenie nie je môj kamarát. Podarilo sa mi v tomto zimnom semestri spraviť Informatiku, ktorú som opakovala z minulého zimného semestra. Viete si predstaviť tú radosť, keď mi spadol taký veľký kameň zo srdca pred Vianocami! Šťastnejšieho človeka vtedy nebolo.

Vyskúšať/ Naučiť sa niečo nové, Tetovanie

Nenaučila som sa nový jazyk, ani nevyskúšala nový šport, no naučila som sa inú zásadnú vec nevyhnutnú v študentskom živote a to je zahlásenie sa na telesnú výchovu v AISe, a to si myslím, že je veľký úspech! Naučila som sa/vyskúšala si, čo robiť ak nabúram do auta, ak mi ukradnú peňaženku, ako spísať zápisnicu na polícii, ako si vybaviť všetky doklady odznova (mám pocit, že od 18-ky to praktizujem každý rok). Vyskúšala som veľa super aj menej super burgerov a iného chutného jedla, naučila sa nosiť roláky, naťahovať film do analógového fotoaparátu úplne sama a iné malé životné výhry. Zmenila som farbu vlasov, z bledšej na tmavú, prvý krát som bola na svadbe odkedy som bola dieťa aj spolu s Lukášom a tak isto som mala rolu družičky a chytila kyticu.

Na akcii s Yves Rocher.

Najlepšie jedlo čo sme mali v Dubline.

Vegánsky burger v Prahe. Nebol až tak dobrý.

Svadba Nr. 1

Svadba Nr. 2

Tetovanie som mala vyše roka v hlave a podarilo sa mi ho preniesť na moju kožu. Našla som si super tatéra, ktorý bol veľmi milý a vedel o umiestnení a prevedení poradiť. S výsledkom som veľmi spokojná a celý proces som si užívala. Text som "ukradla" z pesničky mojej obľúbenej kapely Imminence, z piesne A mark on my soul. 

"A mark on my soul, A sting in my heart"

Kultúrne zážitky, festivaly

Na festivale som bola iba jednom, aj to prvý krát s Lukášom. Navštívili sme Ekofest, ktorý som si veľmi užila, hoci to bolo prvý krát po rokoch, kedy som na ňom nebola s kamarátkami. Tento rok sme sa všetky nedokázali dohodnúť - či už kvôli financiám alebo nevýhodnému času a miestu. Taktiež som chcela zapracovať na mojom kultúrnom vyžití, no na tom budem musieť ešte zapracovať. Asi jediné takéto zážitky bola divadelná hra Veľký Gatsby v Trnave a s mamou návšteva Irish Museum of Modern Art aj spolu s National Gallery of Ireland v Dubline a Dublinia, čo bola výstava vzniku Dublinu od prvého osídlenia Vikingami a tiež niečo ich živote a tradíciách. Neviem, či to sem môžem zaradiť, ale návšteva Guinness Storehous bol pre mňa obrovský zážitok, tak ho sem pridávam tiež. 

Guinness Storehouse

Dublinia

Poriadne osláviť 20-tku

Úprimne, ani si nepamätám, ako som oslávila moje okrúhle narodeniny okrem oslavy s rodinou, kde mi prichystali zlaté balóniky na stenu a mala som netradičnú tortu s doboškami, ktoré mám veľmi rada. Už mám ale plány, ako oslávim ďalšie narodeniny, tak mi držte palce, nech všetko vyjde a dopadne ešte lepšie ako si to predstavujem. 

Rozumne utrácať a zbaviť sa nepotrebného

Ani neviem ako, ale rozhodne sa mi to podarilo. V poslednom čase som si uvedomila, že už veľmi dlho som nebola na nákupoch v obchodných centrách a nevyhodila tam 80 € v novej kolekcii H&M, alebo ak som nutne potrebovala oblečenie, ktoré som si mohla zaobstarať oveľa lacnejšie alebo ho vlastne ani nepotrebovala. Nedávala som si vyslovene záväzok, že budem nakupovať v second hand-och, ale kedže som dosť šetrná, obchodné centrá som vymenila za menšie obchodíky s lepšími cenami a odniesla si naozaj veľa skvelých kúskov. 

Nakupovala som ale aj z druhej ruky a medzi moje najobľúbenejšie kúsky, ktoré som si takto zaobstarala bola zimná bunda za 15€ (bez poškodení) a sako z Vintage sekáču, ktoré nie je úplne podľa gusta každého, no mne sa páči. Ešte ho určite uvidíte, ako aj iné veci, ktoré mám zo sekáču. Veľa vecí som aj predala a nad každou vecou, ktorú som si chcela kúpiť som rozmýšľala, či ju naozaj potrebujem. 

Moje Vintage sako

Prečítať knihy

Nepatrím medzi tie, čo prečítajú za mesiac 4 knihy, kedže na to nemám absolútne čas, tak bol môj cieľ aspoň čítať niečo iné ako internet a poznámky do školy. Približne v lete som pocítila túto potrebu a začala som čítať rovno po nemecky. Skončila mi posledná hodina nemčiny na škole a nechcela som z toho jazyka vypadnúť už úplne, tak som sa rozhodla čítať v cudzom jazyku. V Panta Rhei som dokopy našla asi 10 kníh, z toho väčšina úplne nezaujímavých. Skončila som s jednou, ktorá mala mäkkú väzbu a vyzerala zaujímavo. Po prečítaní som ju predala, ako aj ďalšie dve, ktoré vidíte na fotke. 

Volala sa Tschick a musím povedať, dej bol úplne iný než som čakala z obsahu vzadu a hlavne bola super na slovnú zásobu a takmer všetko som rozumela. To ostatné som si domyslela. Ako ďalšiu som prečítala Ein Mann namens Ove, čo je aj sfilmované, avšak po vzhliadnutí traileru som usúdila, že kniha bola rozhodne lepšia. A tu sa mi potvrdilo, že netreba knihu súdiť podľa obalu. Posledné dve som si kúpila v Rakúsku za super cenu a hlavne ten výber je neporovnateľný. Zo všetkých týchto kníh mi ostala už iba Maestra, ktorú sa mi nepodarilo predať, no nakoniec som aj rada. Dej je naozaj výborný, čítanie bolo zaujímavé, zápletky, sex, vraždy, ale hlavne som bola zo seba spokojná, že hoci bola náročnejšia na slovnú zásobu ako tie predtým, zvládla som to bravúrne. Ku koncu roku som začala čítať Life of Pi po anglicky, ale ešte stále ju nemám dočítanú, pretože som posledné mesiace semestru nič iné ako učebnice neotvorila. 

3/5

Blog

Na blogu si myslím, že sa mi tento rok darilo celkom dobre. Podarilo sa mi rozbehnúť konečne Instagram, ktorý som dlho nevyužívala v prospech blogu, čo sa ale zmenilo v polovičke roka, za čo som si vďačná a zvýšila sa tým návštevnosť blogu. Bola som na niekoľko blogerských akciách, kde som mohla spoznať plno skvelých báb a som rada, že spoznávam nové baby, o ktorých som doteraz ani nevedela, že píšu blog.

Zo začiatku roka som bola na ďalších Palacinkách s Fabulous, odkiaľ mám dve pamätné fotky, ktoré prikladám. Cez leto som sa stretla s Frederikou a šli spolu na obed a do kina, kde sme spolu "fungirling-ovali" nad Harry Stylesom. Ku koncu roka som bola na akcii s PRIODY, kde som stretla ďalšiu blogerskú kolegyňu Martinu (nečakané, však?) a skvele sme si pokecali. Posledná blogerská akcia s Yves Rocher, na ktorej som bola, sa konala niekedy v novembri myslím a bol to ďalší super večer, strávený v spoločnosti Lucky a Niky. Už teraz sa teším na ďalšiu akciu, kde sa stretneme.

Medzi najlepšie akcie tohto roka radím moju prvú v Prahe, kam som šla vrámci predstavenia noviniek od Garnier. Celá akcia sa inak ako slovami výborné a skvelé popísať nedá, pretože naozaj taká bola. Počas celého víkendu som sa výborne najedla, zoznámila sa tam s Frederikou aj Evkou a Vandou, s ktorými sme prvý deň využili naplno a strávili prechádzkou po večernej Prahe. Odniesla som si kopec šampónov, ale ten zážitok bol oveľa väčší a ja za túto možnosť doteraz ďakujem, že som tam mohla byť.

Najčítanejšie články za tento rok boli:

1. Slovenský U-BOX
2. Valentínska inšpirácia 
3. Všestranný box na kozmetiku
4. Sérum na spevnenie nechtov
5. Starostlivosť o vlasy - Kallos

Nika a Timka

Vierka a Aďka

Milovaná Praha druhý krát za rok 2017.

Na love zaujímavých pochúťok s Vandou.

S Frederikou na Dunkirk.

Martina

Lucka a Nika

Navštíviť ešte viac nových miest

Odkedy som s Lukášom, spoznávame kopec nových miest. Minulý rok sme sa pohybovali poväčšine len v našom okolí, ale podarilo sa nám spraviť si aj dovolenku, kedy sme strávili 5 dní na cestách a videli opäť niekoľko krásnych, pre každého z nás nových, miest a pamiatok. Jeden z prvých výletov bola Praha, naša výročná Praha, kde sme oslávili náš prvý spoločný rok. Ani sa to nezdá a už to budú dva, hoci máme pocit, že to budú minimálne tri roky. Praha bola skvelá, toľko spomienok, večerných prechádzok. Viac si môžete prečítať v článku.

Krátko na to som letela s mamou prvý krát do Írska, konkrétne Dublinu. Bol to splnený sen a ešte doteraz z toho žijem. Preto nechápem, prečo som ešte stále nepridala článok, nedopísala ho. Ale tento rok si ho už určite prečítate. Spravíme to na výročie návštevy Dublinu, čiže v marci.

Pár mesiacov potom sme navštevovali len okolie, napríklad sme vyšli na 3. najvyšší vrch Malých Karpát - Roštún. Tento rok dáme aj ten druhý. Splnil sa mi aj malý sen ísť na výlet len tak vlakom, ráno odísť a vrátiť sa večer. Dlho som nad tým rozmýšľala, kedže sme mali vlaky zadarmo obaja. Vybrali sme sa do Zvolena, v ktorom sme v podstate ani neboli, len si pozreli zámok a prešli sa v horúčave na Pustý hrad, z ktorého bol krásny výhľad. O celom výlete som napísala aj článok, tak si ho bežte prečítať.

Spokojný na ceste domov. O našej vtipnej a nepokojnej ceste domov si môžete prečítať v článku.

Večernú Prahu som si zamilovala v tento jeden večer.

Slávny The Temple Bar a výborná reštaurácia The Shack Restaurant napravo.

Môj prvý Guinness priamo v Guinness Storehouse. Splnený ďalší sen!

Pustý hrad

Hrad Hainburg

Liptovská Mara

Kameňolom Śútovo

Plavecký hrad

Najspokojnejší.

Korlátko

A čo plánujem na tento rok? 

Ešte som s ničím nezačala, snažila som sa dokončiť skúškové a nezrútiť sa úplne. Mala som tak čas sa na všetko sústrediť a usporiadať si v hlave, čo chcem tento rok robiť a na čo sa zamerať. A tu sú všetky body. Je ich teda omnoho viac ako kedykoľvek predtým.

• Osamostatniť sa/Low Cost domácnosť 
• Pracovať na sebe, robiť to čo ma baví
• Zdravšie jesť/skúsiť vegánstvo, naučiť sa variť
• Zlepšiť si nemčinu a angličtinu
• Čítať viac kníh/budovať si knižnicu
• Letieť na dovolenku/dovolenka pri mori
• Navštíviť viac zámkov na Slovensku
• Poriadne osláviť 21. narodeniny
• Spraviť matematiku
• Ísť na foto-workshop Olympus do Prahy
• Dať do poriadku vlasy
• Vlastná doména na blogu, lepšia kvalita 
• Užiť si ho

Na mojom Instagrame práve prebieha súťaž, tak sa bež zapojiť. Kliknutím sem prejdeš rovno na príspevok. Súťaž končí 20.2.2018.

FACEBOOK / INSTAGRAM / BLOGLOVIN / TRENDBOOK / DAYBYME / HONEST CLOTHING

Už začiatkom decembra som vedela, že tieto Vianoce nestrávime tak ako predchádzajúce roky doma, s večerou po "vykuknutí" prvej hviezdy, so všetkými tými tradíciami, ktoré pri štedrovečernej večeri robíme a s odfukovaním a ležaním pri rozprávkach po odbalení darčekov a návšteve babky a dedka, ktorí bývajú hneď vedľa nás. Obyčajne chodíme po večeri hneď k nim, chvíľu pojeme oplátky a koláče u nich, porozprávame, sledujeme vianočné filmy či rozprávky a ideme sa pozrieť čo nás čaká pod stromčekom. Tento rok to však bolo úplne iné a netradičné. 

Štedrý deň sme totiž strávili v Rakúsku. Najprv sme boli so sestrou v tom, že budeme vo Viedni a už som sa tešila, že konečne navštívim viedenské vianočné trhy, kedže som tam ešte nebola. Nakoniec sa však ukázalo, že nebudeme vo Viedni, ale 200 km za hranicami, v mestečku Horn, kde tato pracuje a mama sem-tam tiež príde spraviť nejakú akciu. Kedže pracovali pred Vianocami, a po Vianociach tiež, na Štedrý deň som to za nimi odšoférovala. Cesty som sa najprv trochu bála, pretože som si ju už vôbec nepamätala, kedže som tam naposledy bola pred asi troma rokmi. Ale zato mestečko si pamätám do posledného kútiku a ani sa v ňom nič nezmenilo. Len bolo všade prázdno.

Prišli sme akurát na začiatok sviatočného programu. Ako prvé sa u nich šlo pred stromček, ktorý bol naozaj vysoký, zapálili sa na ňom sviečky a prskavky a prečítala sa časť z Biblie o narodení Ježiša. Už pred večerou si všetci otvorili darčeky, čo mne osobne prišlo trošku zvláštne, pretože my sme zvyknutý až po večeri. Raz sme chceli so sestrou skúsiť americké Vianoce - otvoriť si darčeky ráno, ale myslím, že sme to ani nevydržali. No keby si mám otvoriť darčeky pred večerou, už by sa stratilo také to čaro. Ale každá krajina/iná rodina, iný zvyk. 

My sme darček dostali tiež - ja osobne knihu, ktorá ma veľmi potešila. Je po nemecky, prirodzene, a bol to darček ako stvorený pre mňa, kedže som tento rok nejaké tie nemecké knihy prečítala, všetky "Spiegel Bestseller" ako aj táto. Nemala som čas od poslednej prečítanej dostať sa do rakúska, aby som si mohla vybrať ďalšiu, kedže tam je ten výber nemeckých kníh omnoho väčší a lepší ako tu v kníhkupectve. Preto som odvtedy začala čítať po anglicky, no nemčina mi chýbala, kedže ju takmer nikde nevyužívam. A v hovorenom slove už duplom nie. 

Večera bola taktiež dosť netradičná. Nemali sme ani jedno jedlo, ktoré by bolo tomu nášmu vianočnému podobné. Na večeru sme mali ako polievku čistý vývar, ktorý sa servíroval len do takýchto šálok a mal sa vypiť. Nerada pijem polievku, jedine gazpacho, tak som ju jedla malou lyžičkou. Ako predjedlo sme mali kaviár, nakrájané vajíčko, cibuľu a biely jogurt k tomu. Úprimne, nebolo to nič čo by som mala potrebu ešte niekedy jesť. Kaviár ako taký a túto kombináciu tak isto. Nič čo by ma ohúrilo, čo by mi extra chutilo, ale taktiež sa to dalo zjesť. Ale na ochutnanie stačilo. Potom už sme mali ryžu, šalát a mäso z diviny, ktoré plávalo v krvi, takže toho som sa nedotkla vôbec.

Musím ale povedať, že tento rok sa mi takéto Vianoce aj celkom páčili. Nebolo to o darčekoch ale o tej spoločnosti, že sme sa s našimi navečerali a porozprávali a darčeky ku Štedrému dňu ani neboli tak potrebné. No najviac mi chýbali asi rozprávky a naša vynikajúca vianočná večera - ryba a zemiakový šalát! Nabudúce už chcem len naše Vianoce. 

Nasledujúce dva dni sme trávili stále na zámku, kde som sa ja učila, vypracovávala si otázky na skúšku, ktoré by som sa už mala začať učiť. V prvý sviatok vianočný bolo ešte celkom teplo a tak som sa išla prejsť po meste. Kto vie, kedy sa sem znova dostanem, chcela som si pripomenúť všetky tie hlavné body, ktoré sme sto krát nachodili roky pred tým, kedy sme tu trávili každé leto a tiež som potrebovala pohyb a čerstvý vzduch. Vždy som mala v hlave, že je mestečko trošku väčšie než je skutočnosť. Do hodinky som mala všetko podstatné prejdené, hoci tam teda skoro nič nie je, pozrela som si všetky hlavné body, kde sme trávili čas a vrátila som sa naspäť pokračovať v učení. 

V ten večer sme ešte so sestrou nafotili fotky v krásnej vani na nožičkách. Vôbec neviem z akého bola materiálu, no viete si predstaviť tie krásne retro vane na nožičkách. A presne v takej som si urobila fotky aj spolu s krásnym čajovým setom. Keď budem mať náladu, jednu výslednú možno pridám aj na instagram, takú najvhodnejšiu. Bola som prekvapená, ako sa v nej dobre ležalo. nohy som mala úplne vystreté a vďaka tomu, že je hlboká, môžete si ľahnúť, oprieť hlavu a napustiť si vodu až po krk a cítite sa najviac príjemne. Takúto chcem raz domov! 

Na druhý sviatok vianočný sme prišli večer domov a rozbalili si darčeky, ktoré "nám tam Ježiško nechal". Myslela som, že si ich rozbalíme na ďalší deň po obede, ktorý sme mali mať so všetkým ako na obyčajné Vianoce, no nakoniec som aj rada, že to bolo takto večer, pretože to malo takú tú atmosféru. V tme, pri rozsvietenom stromčeku. Okrem darčekov sme stihli ešte aj klasické rozprávky, takže sme nakoniec o nič neprišli. A kedže vás zaujímalo, čo som dostala na Vianoce, nižšie sa môžete pozrieť. Ak vás táto časť už nezaujíma, tak pokojne môžete odísť a užiť si posledný deň roku 2017! 

Medzi takými drobnosťami, no zato veľmi praktickými je počítadlo váhy batožiny, zámok na kufor a menovka. Všetko veci, ktoré určite využijem, vlastne tak ako aj všetky ostatné. Tak isto gumy na cvičenie a čo som na fotku zabudla, je BMI počítadlo, ktoré sa skladá aj z metru, čo je tiež praktické. Nezvykneme od našich dostávať na Vianoce peniaze, aby sme si potom kúpili čo chceme a som za to aj rada, no tento rok nám dal tato peniažky dopredu, aby sme si kúpili nejaký darček a dali pod stromček. Preto som si vybrala ako jeden z troch vecí tento holiaci strojček, ktorý som vlastne vybrala len podľa ceny, aby sa mi vošiel do rozpočtu a mal nejaké príslušenstvo. Vybrala som si od značky Philips, tak určite očakávajte recenziu. V pozadí na fotke môžete ešte vidieť od Manufaktura umývaciu "hubku" na chrbát. Neviem prísť na správny názov. 😃  

Čo ma veľmi potešilo je táto nemecká knižka Eine kurze Geschichte der Menschheit, ktorú som spomínala vyššie, cestovateľský zápisník na 21 dní (žeby sa mi snažili niečo povedať?) a veľká kopa krížoviek, ktoré sú s receptami, o bylinkách, niečo málo so slávnymi osobnosťami alebo taký mix. Celý tento rok som pišťala za krížovkami, ale nikdy sa mi nechcelo kúpiť si tie tenké zošity zo stánkov. A tie o receptoch dokonca aj obsahujú tradičné recepty, čo je ešte lepšie! Ešte neviem kedy využijem ten cestovateľský denník, ale chcem si ho ušanovať na nejaký poriadny výlet. 

Moja zbierka šálok sa rozrástla o túto zelenú s hviezdičkou, ku ktorej sa akurát hodí aj sypaný ovocný čaj Svieže ráno od Manufaktura spolu s čajítkom a sviečka s vianočnou vôňou, ktorá mi tu posledné dni na stole rozvoniava. Od Lukášovej rodiny som dostala tieto krásne červeno-biele bodkované oblečenie na posteľ a uterák, ktorý mi už nikto nemôže brať. Svieti tam predsa veľkým moje meno! Tak isto som dostala ešte biele rukavičky, od kamarátky ponožky so Santom, od našich ponožky do lyžiariek, ktoré mi ladia aj s termo prádlom a z roboty rýchloschnúci uterák. To čo sa mi páči ale asi najviac svojím dizajnom, je malá peňaženka od Parfois s motívom súhvezdia. Jednoducho nádhera.