Naša prvá spoločná lyžovačka

3/13/2018

Ešte pred všetkými ostatnými článkami, ktoré mám pripravené v poradovníku, som si dala záväzok, že musím napísať o lyžovačke, na ktorej som bola s Lukášom ešte na začiatku roka. Bola to naša prvá spoločná ako aj Silvester strávený prvý krát vo dvojici, na horách.

Už od leta sme plánovali, že by sme chceli ísť spolu na lyžovačku, ale všetko to záviselo od dvoch faktorov. Od rozloženia skúšok, ktoré som v januári mala mať a od peňazí. Výhodou bolo, že Lukáš si hneď po škole našiel prácu a od Vianoc mal voľno celý január. Z mojej strany som sa snažila teda spraviť všetko preto, aby sme sa na lyžovačku dostali. Učila som sa ako besná počas zápočtov, aby som nemusela robiť žiaden opravný a rozhodla som sa ísť na 3 predtermíny. Podarilo sa mi zúčastniť sa nakoniec len dvoch, avšak úspešne, tak som mala o dve skúšky menej a naskytol sa mi tak priestor aj na krátku dovolenku. Ktorú som naozaj potrebovala. 

Na Štrbskom plese
Celé plánovanie som si ako vždy užívala, obvolala rôzne penzióny, hotely a chatky, avšak všetko bolo obsadené alebo príliš drahé. Jediný dátum, kedy bolo pre mňa možné ísť na dovolenku, bolo počas Silvestra a prvý týždeň v januári. Nakoniec sa mi podarilo nájsť super ubytovanie na Airbnb. Vybrali sme si Štrbské pleso kvôli cenám lístkov a keďže Lukáš roky nelyžoval, potrebovali sme svah na ktorom sa "rozlyžujeme", ale budeme mať aj nejakú výzvu. 

Ubytovaný sme boli v Monty Ranch v obci Štôla, čo bolo asi 10 minút od Štrbského plesa. Okrem polohy sa nám páčila aj cena, ktorá nebola vôbec vysoká vzhľadom na to, že sme tam trávili aj Silvestra. Doplácali sme si polpenziu čo bola prijateľná suma a ušetrili sme ešte viac. Jedlo bolo naozaj geniálne. Od prvého dňa po posledný sme sa najedli vždy do sýta, dokonca aj ja. Vcelku som sa bála, aké jedlo budú servírovať, ale nakoniec sme boli každý raz najedený do prasknutia a ešte hodinu fučali na izbe pri filme.  

Ubytovanie je vhodné aj pre rodiny s deťmi, kedže je tam pokoj, majú tam aj detské ihrisko, spoločenskú miestnosť s hračkami, ale aj biliardový stôl a saunu, ktorú sme však nevyužili. Ak chcete mať čistú, teplú izbu, bývať blízko hôr, dobre sa najesť a nepotrebujete drahé luxusné ubytovanie, určite si pozrite toto. Prikladám link na Airbnb a tak isto aj zľavu na ubytovanie, ak sa cez tento link zaregistrujete. 

Monty Ranch

Silvestrovská večera
Cestou k Tatrám nám nevyšlo počasie a pršalo takmer celú cestu. Sem tam sa namiesto dažďu objavil sneh, ale len veľmi biedne a čím bližšie sme k Tatrám boli, tým sme boli sklamanejší. Ešte týždeň pred tým si pamätám, že všetci boli v horách pri Štrbskom plese a bolo toľko napadnutého snehu! Veľmi som dúfala, že ten sneh uvidíme aj my. Bohužiaľ, nebolo to úplne tak ako som si predstavovala, no hore na Štrbskom sa sneh držal a dokonca v tejto oblasti ako sme sa pohybovali my, bolo snehu najviac. 


Ešte pred ubytovaním sme sa šli prejsť na Štrbské pleso, odfotiť si okolie, pozrieť sa ako je to s parkovaním a prejsť sa aj k lyžiarskemu svahu, nech si to "okukneme". Ako som spomínala, snehu tam bolo viac, no ešte stále jemne pršalo, pár kvapiek nás zasiahlo. Počasie tak vytvorilo krásnu dúhu a tak ju môžete vidieť zachytenú aj na fotkách.

Štrbské pleso

Najväčší snehuliak, ktorý bol atrakciou pre všetky deti a mňa. Mal tehličky a všetko. :D 

Na polovičke fotiek, keď ma niekto fotí mám zatvorené oči, no tu je vidieť aj úprimnú radosť.

Môj sen prejsť sa po zamrznutom Štrbskom plese sa mi teda splnil, tak ako aj prechádzka k Jazierkam lásky, ktoré som v plnej svojej kráse nevidela, kedže boli pod snehom. Aspoň som sa k nim konečne dostala. Vždy keď som tu bola, bola som lenivá alebo nebolo času odbočiť a hľadať tam cestičku. V prvý deň sme si teda porobili fotky a unavený zo zimy a cestovania sme sa tešili na izbu. Krátko nato nás čakala silvestrovská večera s prípitkom a po večeri ohňostroj, ktorého sa ujal aj Lukáš.





Prvý deň na lyžiach bol tak trochu tragikomický. Myslím, že v prvý deň nikto nespadol, ale kým sme si na lyže zvykli a rozpamätali sa, ako sa to robí, chvíľu to trvalo. Na lyže sme šli krátko pred obedom a tak sa už pomaly tvorila hmla, ktorá padala na svah a po obede už to bolo také silné, že sme nevideli konce svahov. Podotýkam tých malých. A presne v tom momente, keď už sme boli celkom rozlyžovaný a lenivý sa pozrieť na mapku, koľko vlekov tam je a kam vedú, vybrali sme  sa na tú sedačkovú. Veď však uvidíme. A to bola chyba.

Ani nemusím spomínať, že v tom čase bola aj najväčšia zima a fúkalo. Celú cestu hore sme nevideli pred sebou nič len mliečnu hmlu, pár stromov, ktoré boli blízko lanovky. Toto rozhodnutie sme ľutovali asi najviac, pretože sme takmer zmrzli. Mysleli sme si, že to skončí niekde v polovičke svahu a na Solisko pôjde ďalšia, avšak nie. Skončili sme na Solisku, v hmle, cez ktorú sme nevideli kam ideme, ako vyzerá trasa a akým smerom sa máme uberať. Ešte šťastie, že bolo okolo nás dosť lyžiarov a tak sme sa mohli držať ich slabých siluet pri odbočkách. Tam hore Lukáš prvý krát padol a potom ešte raz, na ďalšom svahu, na ktorý ešte nebol pripravený. Nie, že ja by som bola. 😄





Keď sme prišli dolu, boli sme tak vyšťavení, zmrznutý, usoplení a unavený, že sme si nadávali ešte viac a hneď sme sa po chvíli oddychu pobrali na izbu. Vtedy sme hneď po príchode zaspali ešte pred večerou, ktorú sme samozrejme zmeškali. Zobudil nás telefonát, tak sme rýchlo zbehli dole, či nám jedlo odložili alebo nie. Našťastie, majiteľ, ktorý tam každý deň bol a podával nám večeru, nám ju nechal pripravenú a všetko nám zohrial. Raňajky a večera sa totiž podávali v istú hodinu, bez výberu menu, čo nám nerobilo problém, keďže jedlo bolo naozaj super. 

Ďalšie dni potrápili Lukáša lýtka a tak si skúšal iné lyže, aby sa toľko netrápil s dlhšími. Na Solisko sme sa vybrali asi až v posledný deň, kedže sme mali rešpekt a stačilo nám zatiaľ vyviesť sa pomou, ktorá vedie približne do stredu. Hoci som sa niekedy cítila na celú trasu, nechcela som nechávať Lukáša príliš dlho a často samého. Boli sme tam predsa len iba samy dvaja a ak by sa niečo stalo, bolo lepšie ak budeme spolu. A tak isto sa mi nechcelo ani sedieť samej v zime na otvorenej lanovke.

Počasie sme mali naozaj pekné. Okrem toho prvého dňa, kedy bola najhustejšia hmla, bolo krásne , premenlivé. V priebehu dňa hmla, hneď nato krásne jasno, kedy sme videli všetky vrchy naokolo a nakoniec opäť hmla, sneženie a na konci dňa opäť jasno. Podarilo sa nám vystihnúť krásne slnečné počasie pri tejto fotke, kde nás odfotila jedna pani. Stretli sme sa presne na tomto mieste aj na druhý deň, kedy v tom čase po obede už bolo škaredé počasie a takúto peknú fotku by sme už nemali. Zhodou okolností to bolo už posledný deň, čiže sa s nami Štrbské pleso nerozlúčilo so slnečným počasím. Skončili sme už okolo obeda, pretože Lukáša tie nohy boleli a nechceli sme to zbytočne naťahovať, keď sme mali ísť ešte druhý deň do Tatranskej Lomnice a potom nás čakala cesta domov.


Tu sa mi podarilo odfotiť Lukáša na svahu úplnou náhodou. :D 


Všimnite si tu tonu snehu čo mám na pravej lyžiarke. Nemohla som sa ani potom zapnúť do lyží a myslela som, že budem musieť ísť dole celú cestu peši. Našťastie mám najlepšieho muža, ktorý mi to napravil a mohla som sa upokojiť. :D 


Tatranskú Lomnicu sme mali kilometrovo podobne ako Štrbské pleso od ubytovania a tak sme si povedali, že nie je čo riešiť a ideme aj tam. Mali sme krásne počasie, bolo teplejšie a na svahu to bolo podstatne vidieť. Už po ceste nebol skoro žiaden sneh, nie to ešte na svahu. Všetko bol umelý sneh, lyžovalo sa hrozne a pár krát sme sa previezli, ale bol to boj dostať sa cez všetky tie duny. 

Nebolo mi ani najlepšie a tak sme to za chvíľu vzdali a využili GOPASS na vyvezenie sa hore k Skalnatému plesu. Celý deň som myslela, že budem vracať, čomu silné slnko nepomáhalo, ale čerstvý vzduch áno. Hore sme spravili ešte nejaké fotky a obdivovali všetky malé deti, ktoré sa dali na zjazdenie toho strmého svahu, pred ktorým sme mali obaja rešpekt.


Opäť raz sme sa išli najesť do Popradu do Restart Burger, kde som si okamžite dala zázvorový čaj, pretože už mi bolo viac ako jasné, že mi bolo od rána zle kvôli prichádzajúcej chorobe. Lukáša nohy posledný deň už takmer vôbec neboleli a tak prišla ako naschvál choroba na mňa. Bolo mi zima, všetko ma bolelo a ledva som hovorila a otáčala hlavu. Zabalila som sa do bundy, kapucne a spala koľko sa mi dalo. Doma mi mama pripravila vývar, ktorý som si hneď po príchode poctivo dala, večer všetko vypotila a na druhý deň som bola zdravá ako rybička a mohla sa pripravovať na skúšky.

Nakoniec, ako zhrnutie, celá lyžovačka sa nám podarila. Vyšlo nám počasie, ubytovanie, výborne sme sa každý deň najedli, oddýchli, vyspali sa, nikto nás neokradol, nič sa nám nezničilo a nestalo. Veľmi som za tento výlet bola (aj ešte som) vďačná, ako za každý výlet, ktorý s Lukášom podnikneme a na ktorom nám je spolu tak dobre. Už teraz sa teším na ďalšiu spoločnú dovolenku, ktorú sme si na leto naplánovali. Malá nápoveda - na ostrovček pri Španielsku, moje obľúbené miesto. 💗

You Might Also Like

4 komentárov

  1. Krásné fotky! Taky bych si hned jela zalyžovat :)

    www.ftcfblog.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) Ja by som tiež ešte raz išla na nejaký výlet do hôr, hoci aj bez lyžovania, len tak si vo wellnesse oddýchnuť :D

      Odstrániť
  2. Ja Tatry zbožňujem a pred nedávnom som tam aj ja bola na menší výlet,keďže boli matury a ja som mala dva dni voľna. Hoci už sa sneh podlamoval pod nohami,stále tam bolo docela dosť lyžiarov a ak počasie nám skvelo vyšlo,keďže slnko okrem tohi,že svietilo aj neskutočne príjemne hrialo a nebola mi zima :) .Super článok a hrozne pekné fotky!
    Lifelover

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to si mala super, že ti nebolo moc zima :) A ďakujem za spätnú väzbu :)

      Odstrániť

Štatistika

Kontaktujte ma

Meno

E-mail *

Správa *