Keď som mala 15, túžila som mať 18 a byť dospelá. Akonáhle som dovŕšila osemnásty vek, bola som na križovatke čo so svojim životom, kam na vysokú školu. Ale dospelá som ešte nebola. Život ubehol ako voda a zrazu som mala 20, s pocitom ženy, avšak dospelosti nie. A tak sa pýtam teraz, keď už som tento február oslávila 21, som už konečne dospelá? 

Nie som. A tak skoro asi ani nebudem. Môžem byť možno vyspelá, dobre vychovaná, šikovná či staršia, ale dospelá budem asi až keď začnem pracovať na kariére, vydám sa a budem zakladať rodinu. Vtedy sa budem asi cítiť ako dospelá žena, nie ako vyspelé, dvadsaťjeden ročné, dieťa. 

Kytica od Lukášovej rodiny

Cez víkend pred mojimi narodeninami, ktoré som mala v utorok, som sa cítila vďaka prekvapeniu, ktoré pre mňa Lukáš chystal výnimočne a práve preto som sa rozhodla napísať tento článok. A tak isto aj preto, že som konečne oslávila svoje narodeniny poriadnejšie, ako tie predtým odkedy som "dospelá". 

Dva víkendy pred narodeninami sme boli s Lukášom a jeho kamarátom na nákupoch v Pandorfe, kam sa rozhodli ísť. Šla som s nimi, hoci som nemala v pláne vôbec nič kupovať a byť len ako jazyková a morálna podpora. To by ale nemohli mať také zľavy, aby som si nič nekúpila. Lukáš si kúpil veci, ktoré potreboval, avšak doma sme zistili, že tenisky sú nekvalitné a zničili sa a mikinu sme vzali o číslo menšiu.

Dar od mamy.

Na ďalší týždeň sme sa tam teda museli vrátiť a všetko to vymeniť, s čím nebol chvalabohu žiaden problém a všetko prebehlo hladko. Kvôli tejto rýchlej otočke do Rakúska som musela vstávať skoro, aby som sa dostala k Lukášovi a mohli vyraziť čím skôr. Aj tak sme mali ale ráno dostatok času a preto sme sa rozhodli odbočiť a ešte pred otvorením outletu zájsť k majáku pri Neusiedler See. Mali sme to už na pláne ten víkend predtým, avšak zdržali sme sa na nákupoch dlhšie ako sme chceli.

Jedna vec, čo nás vôbec nenapadla, bola tá arktická zima, ktorá našim územím prechádzala. Už tak bolo dosť zima, mrzlo a ani slnečné lúče nepomáhali k teplejšiemu pocitu. Hneď ako sme zaparkovali na parkovisku a vystúpili z auta sme mysleli, že v sekunde zmrzneme a k majáku sa ani nedostaneme. Z domu som vzala ešte statív, že však si spravíme nejaké pekné fotky. Lukáš bol džentlmen a rozhodol sa, že mi vezme kabelku a ja si hodím na rameno statív. To som ale netušila, že on má za lubom niečo iné.

Podersdorf am See

Maják na Neusiedler See

Počasie nám prialo aj neprialo. Tým že bolo približne osem hodín, na oblohe nebolo ani mráčika, bolo jasne, slnko svietilo, ale bola tak príšerná zima a vietor, že sme spravili asi 10 fotiek (aj to som možno prehnala) a naše prsty by sa dali lámať, aké boli zmrznuté. Nohy som si ani necítila a dostali sa až do štádia, kedy mi tá zima nohy vyštípala tak, že som mala vlastne pocit, že mi je teplo. Aj napriek tomu to bolo ale pekné, že sme tam boli a mali to tam všetko len sami pre seba. Voda začala od brehov už pomaly mrznúť, všade boli ľadové kryhy, čo vyzerá na fotkách ako z rozprávky. Už teraz sa teším, ako tam pôjdeme na leto, okúpeme sa a spravíme si viac a krajších fotiek. 

Utekali sme rýchlo do auta, aby sme sa zohriali a v tom momente, ako som si vyzliekala bundu, mi Lukáš povedal, že má pre mňa darček k narodeninám. Aby bolo jasné, vôbec sme sa nedohadovali, aký darček mi kúpi alebo dokonca na jeho hodnote. Ako „správna žena/frajerka“ som mu dala pár tipov, po ktorých by sa mohol poobzerať, ale boli to skôr veci ako ruksak a podobné drobnosti, ktoré som aj tak neočakávala.

Podal mi darček a celý ten čas až kým som ho naplno neubezpečila, že ho to nemusí mrzieť, bol sklamaný, že mu nevyšlo prekvapenie tak, ako ho plánoval. Chcel, aby som si ho našla v kabelke pred majákom, kde by som vyberala fotoaparát. Aby som mala väčší zážitok a hneď by som mohla darček vyskúšať.

Šťastná a dojatá žena

Akonáhle som krabičku otvorila a videla, čo v nej je, od šťastia a dojatia som sa rozplakala. Nebola to veľká krabica a tak som čakala, že tam bude niečo malé, zlaté a nie objektív k fotoaparátu. Nečakala som to, pretože sa nič podozrivé nepýtal, nechcel vedieť a tak ma len usvedčil v tom, že mám jedného z tých najlepších chlapov, ktorí svoje priateľky počúvajú (a potom sú tu aj situácie, kedy vôbec nie). Niekoľko krát som počas roka prehodila, že si chcem kúpiť nejaký druhý objektív, ale chcem si našetriť ešte viac, nech mi ostane aj na iné veci. A tak bol tento nákup naplánovaný na veľmi nejasnú a ďalekú budúcnosť. Preto som bola naozaj dojatá a slzy sa mi pustili takto asi prvý krát. Druhý krát to bude asi pri žiadosti o ruku.

A tak aj napriek tomu, že to nevyšlo tak ako plánoval, to bolo pre mňa špeciálne už len kvôli tomu, že to tak vôbec chcel a celé to takto tajnostkársky vymyslel. A že obetoval peniaze na tak drahý darček, ktoré mohol ušetriť na iné veci. Hlavne si nezvykneme dávať takéto drahé dary.

Dokonalý darček pre blogerku

Pravá oslava sa konala deň pred narodeninami, ktorú som trávila s Lukášom. Po robote sme šli na narodeninový obed do Fresh Market na Regal Burger, ktorý sme predtým nejedli ani jeden z nás. Vybrala som si vegetariánsky Veggie špeciál a Lukáš Mäsový špeciál, obaja s hranolkami. Pravdu povediac, nečakala som od neho dopredu nič, radšej som sa nechala prekvapiť, než aby som sa sklamala. Ale bol naozaj výborný!

Oboch nás príjemne prekvapilo, že sa v rukách vôbec netrúsil, nič nevypadávalo a neboli sme takmer vôbec špinavý. Inokedy sme mali od všetkých burgrov ruky špinavé od omáčky až po zápästia, prísady vypadávali a nakoniec som to niekoľko krát musela vzdať a krájať ho.

Regal Burger - Veggie špeciál

Chutil nám a minimálne pre mňa to nebolo posledný krát, kedy som na ňom bola. Ešte minimálne tri druhy vegetariánskych burgrov tam na mňa čakajú. Kto sa pridá nabudúce? 😍 Hneď potom som mala telesnú, kde sme skákali, čo ma čakalo ešte aj potom v Jump Aréne, čo bola asi chyba ísť rovno po telesnej. Asi 3 dni som sa nevedela posadiť, ani postaviť. Večer som trávila u Lukáša, kde sme si pripili vínkom pri filmoch. Pôvodne som chcela ísť do mesta, ale naozaj mrzlo, tak sme to nechali radšej tak a ostali v posteli.

Počas víkendu som sa stretla aj s kamarátkami. Pôvodne sme mali ísť do Brna kam sa chystáme už takmer dva roky, odkedy sme začali študovať na vysokej škole. Nakoniec sme si zahrali bowling v Aréne v Trnave. Pán mi napísali do kolónky iné meno a tak som z Terka bola Katka a do toho sa nám kazila dráha. Asi štyri krát sa nám úplne vypla a museli nám ju zapínať, čo nám výrazne ubralo z času. Okrem toho sme takmer zabudli zaplatiť za pitie, čo sme si stihli ešte včas uvedomiť a presunuli sme sa na koláčik do Lehára, kde sme si zahrali aj stolové hry.

Regal Burger - Mäsový špeciál

Tieto krásne hodinky som dostala taktiež. Kto vie dokedy mi budú zdobiť ruku, kým ich prestanem nosiť ako všetky predchádzajúce hodinky.