- 11/11/2018
- 1 Comments
Nie vždy som chcela dlhé riasy. Asi je to zvláštna prvá veta, ktorou by som mohla článok práve o sére na rast mihalníc začať. Ale začínam ňou preto, že je pravdivá. Ako dievča na základnej škole som si takúto hlúposť ani neuvedomovala a tak som po tom ani netúžila. Zlom prišiel až pár rokov dozadu, možno vďaka Instagramu, kde som sledovala fotografov a blogerky, ktorí pridávali fotky očí, ktoré boli vtedy očividne populárnejšie ako teraz. Krásne oči a ešte krajšie mihalnice – a o čo viac dôležité pre tento článok, dlhšie. O dosť dlhšie ako tie moje.
Postupne s budovaním blogu
a rôznych beauty článkov, kde som recenzovala špirály a fotila tak aj
oči, som si všímala, že väčšina z nich mi ich ani nenatočilo ani nepredĺžilo.
A boli medzi nimi aj také, ktoré som videla na iných blogoch, že tieto vlastnosti
splnili. Len moje biedne malé mihalničky akosi nespolupracovali. A niektoré špirály to s prekvapením zvládli. Ale potom prišiel moment, kedy som si nasadila okuliare a opäť
z toho nebolo nič.
Vrchná hrana
okuliarov mi zakrývala celú časť viečka odkiaľ rastú riasy a s ich
dĺžkou nepomohlo ani ich natočenie. Aj toto bol jeden z dôvodov, na ktorý
som sa tešila po operácii očí, že sa už nestane. No ani potom mi špirála riasy veľmi nezvýraznila, len farbou a tak som vyzerala ako-tak
namaľovaná. Pár krát sa ma spolužiačka spýtala, či som namaľovaná (mala som iba korektor, riasenku, niečo na pery a púder) a keď som
povedala áno, nasledovala veta, že mihalnice ale namaľované nemám, nie? Áno, mala.
Ak vás zaujíma
operácia očí a ako som sa zbavila dioptrií 4,25 do diaľky, prečítajte si
články, ktoré som tejto téme venovala. V jednom sa dozviete
o vyšetreniach pred operáciou a samotnej operácii
a v druhom o bolestiach a vyšetreniach po operácii.
--> Operácia očí v Excimer
--> Operácia očí v Excimer
No ale prečo taký dlhý predslov. Pred pár mesiacmi ma oslovili z firmy L´UX-FACTOR Eyelash či nechcem skúsiť ich produkt na rast rias a myslím, že lepšieho človeka si vybrať nemohli. Neskutočne ma to potešilo, že budem môcť skúsiť práve ich produkt. Nerada veci dlho
odkladám, ale stále to patrí medzi moju superschopnosť, ktorej som sa bohužiaľ
nezbavila. A tak píšem tento článok až teraz, keď už ma hryzie
svedomie aj voči firme, ktorá mi produkt zaslala na testovanie, nie len voči mne samej. A to nie som ani zaviazaná článok vydať, len mojím dobrým slovom a vizitkou.
Po obdržaní
balíčku som sa pustila do testovania plná nádeje a pri tomto produkte som
si vstúpila do svedomia a naozaj pravidelne ho nanášala. Ráno
a večer, dva krát za deň, každý deň, pravidelne počas mesiaca a pol. Pre rýchlejší rast môžete sérum používať aj častejšie za deň a nanáša sa na spodné aj horné viečko (ktoré riasy chcete zväčšiť) tesne nad mihalnice.
Prvé nanášanie
bolo celkom vtipné, pretože som si musela nájsť spôsob, ako si rýchlo,
jednoducho a bez komplikácií naniesť sérum, ktoré je pri dotyku studené
a moje oči sa veľmi rýchlo zľaknú. Ako by Lukáš povedal, ako slimákovi. Po
pár dňoch, keď už som si zvykla, išlo všetko ako po masle a za také 2
týždne som si začala všímať prvé zmeny na mihalniciach.
Už neboli také
malinké ako predtým. Ja osobne som teda videla, že sú o niečo dlhšie, no Lukáš sa mi
zo začiatku smial, že kde ich tam vidím. Najprv som si všimla spodné mihalnice ako narástli, pretože tam to bolo najrýchlejšie a najviditeľnejšie. Bez
problémov som to mohla povedať a aj Lukáš uznal, že narástli. Zároveň ale
aj trošku stmavli, čo je tiež jeden z účinkov séra. Vrchné mihalnice som si teda potierala tak ako aj spodné naďalej
a o pár týždňov som si už bez nejakých nejasností povedala, že sú
určite dlhšie.
Pridávam staršiu fotku, kedy som fotila
oči bez riasenky a fotku toho ako vyzerajú moje mihalnice teraz nenamaľované
a namaľované. A to nemusím používať ani kliešte ani žiadnu super
objemnú kefku. Schválne, vidíte tam ten rozdiel aj vy?
Pravdu povediac, predtým ako som videla porovnanie na základe fotiek, nebola som si ani ja úplne istá, či ten rozdiel bude vidno alebo som si to všetko len vsugerovala. Pretože to nie je nič obrovské, no teraz to vidí už aj Lukáš aj keď jeho teória je úplne iná. Podľa neho za to nemôže elixír, ako to tak nazval, ale to, že ma pravidelne bozkáva na oči a vďaka tomu mi riasy rastú a menej vypadávajú.
Riasy mi nenarástli ako druhým do obrovských veľkostí ako som si možno predstavovala, no je to omnoho lepšie ako to čo to bolo predtým a keď si vezmem, že po spotrebovaní druhého séra by boli ešte väčšie, je to dosť super. Sérum môžete použiť aj na obočie ak sa vám zdá, že je riedke alebo vám nerastie tak ako by ste si predstavovali. Zo začiatku som si pár dní nanášala sérum aj naň, ale radšej som si ušetrila a použila všetko na riasy. No pri porovnaní fotiek mám ale pocit, že aj to obočie mi akosi zhustlo.
Pravdu povediac, predtým ako som videla porovnanie na základe fotiek, nebola som si ani ja úplne istá, či ten rozdiel bude vidno alebo som si to všetko len vsugerovala. Pretože to nie je nič obrovské, no teraz to vidí už aj Lukáš aj keď jeho teória je úplne iná. Podľa neho za to nemôže elixír, ako to tak nazval, ale to, že ma pravidelne bozkáva na oči a vďaka tomu mi riasy rastú a menej vypadávajú.
 |
| Hore: pred používaním Dole: po mesiaci a pol používania |
 |
| Vľavo: pred použitím Vpravo: po použití |
 |
| Nenašla som fotku namaľovaných mihalnic predtým, tak aspoň takto, nové. |
Riasy mi nenarástli ako druhým do obrovských veľkostí ako som si možno predstavovala, no je to omnoho lepšie ako to čo to bolo predtým a keď si vezmem, že po spotrebovaní druhého séra by boli ešte väčšie, je to dosť super. Sérum môžete použiť aj na obočie ak sa vám zdá, že je riedke alebo vám nerastie tak ako by ste si predstavovali. Zo začiatku som si pár dní nanášala sérum aj naň, ale radšej som si ušetrila a použila všetko na riasy. No pri porovnaní fotiek mám ale pocit, že aj to obočie mi akosi zhustlo.
Nakoniec by som sa chcela poďakovať za možnosť vyskúšania, trpezlivosť a nakoniec aj za taký môj malý splnený sen L´UX-FACTOR.
- 10/28/2018
- 8 Comments
Väčšinu z vás zaujímalo na
Malorke práve jedlo, no nebudem tu písať aké jedlá majú tradičné, pretože okrem tapas sme nevyskúšali nič iné a tak vám len odporučím niekoľko
reštaurácii a podnikov, ktoré sme v Palma de Mallorca, Cala Ratjada a okolí
vyskúšali. Nebude toho moc, pretože sme sa snažili na jedle šetriť a tak
sme reštaurácii vyskúšali iba pár, no rozhodne stoja zato.
Kde sa najesť a bývať v Palma de Mallorca
Prvou z nich je Cafe Restaurante Paris, ktorá sa
nachádza na Plaza Mayor. Hladný sme
blúdili centrom mesta a hľadali reštauráciu, kde sa najeme pod 15 € každý.
Vyslovene sme chceli vyskúšať tapas,
ktoré tu mali najlacnejšie. Za jeden kus okolo 5 €, my sme si dali krokety.
Na to, ako málo toho bolo na pohľad
a ako nie moc vábne to vyzeralo, boli sme do večera plný a nebolo nám
treba viac. Sami sme boli prekvapení. Za vodu s citrónom som dala 2,70 čo
je celkom dosť, ale inak nás vyšla večera pre dvoch hladných ľudí, ktorým
škŕkalo v bruchu, pod takmer 16€ s pitím. Ešte lepšie, než sme očakávali.
 |
| Plaza Mayor |
 |
| Tapas, Cafe Restaurante Paris |
Poslednou reštauráciou, ktorú sme
tu skúsili je talianska reštaurácia Pata Negra, alebo sa tak aspoň tvári.
Keby ste k nej šli, v uličke vedľa nej je ešte jedna reštaurácia,
ktorá má iný názov, je omnoho väčšia, má veľké sklenené dvere a interiér
vás láka do nej vkročiť. Pata Negra je jej malá skromná sestra, kedže miestnosť
v ktorej sme boli bola plná stolov, priestor medzi stolmi iba pre jedného
človeka a nie som si istá, či má viac priestoru vzadu na sedenie. Majiteľ
nás pred tou väčšou reštauráciou zastavil a vzal do už zmieňovanej, že to
je tiež tá istá reštaurácia s tým
istým menu. A pri tom úplne iný
názov aj vzhľad. A naozaj aj bolo. Našťastie mali aj tie isté ceny,
ktoré boli tiež super, ale trošku sme to nedomysleli s peniazmi
a nepochopili sa na izbe, tak sme toho nemali pri sebe dosť na poriadne
jedlo pre každého. Skončili sme s jednou pizzou Prosciutto za 10,90.
Ale pozor! Nikde, naozaj nikde v žiadnom lístku, ktorý sme si
v meste obzreli, sme nevideli gramáž. Uvedomili sme si to až pri tejto
pizze, keď nám prišla veľkosti veľkého taniera a to vôbec nie takého
obrovského aké väčšinou v talianskych reštauráciách u nás dávajú, ale
obyčajného priemerného aký kúpite v každej tanierovej sade. Pre jedného by
to bolo tak akurát, pokiaľ by nemal roztiahnutý žalúdok, alebo nebol hladný.
Mne by v ten večer stačila, no Lukáš bol hladný a museli sme sa
podeliť, tak nás to trošku zaskočilo. Ja som sa síce najedla, ale po príchode
domov som si aj tak dala ešte malú sladkosť, aby som bola spokojná. Tu na Slovensku
sme zvyknutý na oveľa väčší priemer pizze, pri ktorých táto vyzerala ako
jednohubka. Bohužiaľ fotku sme nespravili, tak vám ju nemôžem ukázať. Preto vám dávam aspoň niekoľko tipov ako vybrať reštauráciu.
- Pozerať sa na stoly čo majú ľudia objednané a aké veľké sú tie jedlá.
- Nedať sa zatiahnuť tam kde nechcete bez toho, aby ste si to poriadne rozmysleli. Vedia veľmi dobre presviedčať.
- Spýtať sa na gramáž, alebo aspoň na približnú veľkosť, keď ste to dané jedlo nevideli u nikoho na stole. Toto sme síce praktizovali, ale vo veľa reštauráciách nechápali čo chceme alebo nerozumeli, tak treba byť trpezlivý alebo byť pripravený, že nie vždy vám to povedia.
- Neriadiť sa nikdy tým, že čím drahšie, tým väčšie. Nech vás to ani nenapadne.
- Prejdite si niekoľko ulíc, pozerajte si jedálne lístky a ceny. Väčšinou to býva tak, že tam kde by ste to nečakali sú omnoho prijateľnejšie ceny a jedlo chutí omnoho viac ako v centre mesta veľa krát v predraženej reštaurácii.
 |
| Šťastné deti v mekáči |
Za dva dni v Palme sme jedli
len tu, ak nepočítam do úvahy McDonalds,
kde sme si dali raňajko-desiato-obed, čím sme ušetrili peniaze za dve jedlá.
A potom sme jedli až večer. Nebudem písať o mekáči, kedže tam nie je
moc o čom písať čo sa týka jedla, ale musím spomenúť pravé španielske služby, ktoré boli úplne iné ako v prevádzke na
Slovensku. O takmer 11-tej hodine tam nikoho nebolo a všetci dobre vieme,
ako to tam vyzerá o takejto hodine tu u nás. Chaos, stres, hluk,
milión ľudí. Tu sme boli okrem asi troch pracovníkov sami. Keď som sa pýtala,
čo je v burgri, ktorý bol nový a u nás sme taký ešte nemali
(alebo som tam dlhšie nebola), nerozumel mi a možno aj áno, ale nevedel
odpovedať, hovoril stále niečo po španielsky. Pýtala som sa či tam je kuracie
mäso, syr alebo čo vlastne to je zač a musel si zavolať vedúcu, ktorá mi
povedala že syr a všetko ostatné, čo tam aj bolo, len to kuracie mäso
zabudla spomenúť. Pri tej rýchlosti, výraze v tvári a ochotou by boli
všetci na Slovensku asi vyhodení. Ale boli sme predsa v Španielsku, tam je to
normálne. Inak sme si kupovali pitie
a nejaké to ovocie či sladkosť v malom
obchodíku pri našom byte, kde mali dobré ceny.
 |
| Airbnb Palma de Mallorca |
Bývali sme na byte maximálne 10 minút peši od centra, ktorý sme našli na Airbnb. Mali sme k dispozícii všetko, dokonca aj malý ventilátor v izbe, čo bolo super, pretože Lukáš bez neho nemôže byť ani doma, nie to ešte v Španielsku, kde bolo 38 stupňov. Izba nám stačila. Hoci sme nemali miesto na odloženie šiat, vôbec nám to nevadilo, pretože stôl a dve stoličky nám bohato stačili. Trošku nešikovné boli zasúvacie presklenné mliečne dvere, ktoré sa veľmi ľahko zavreli, ale ešte ťažšie otvárali a hneď ako odtiaľ Lukáš vyšiel, vedel, že mi to bude robiť problém s mojimi slabými rúčkami. A tak aj bolo. Prvý krát som myslela, že tam ostanem zavretá a budem musieť kričať nech ma otvorí.
Jediné, čo by sme
mohli vytknúť sú ich pračky na balkónoch a tak keď sa pralo, ráno ale aj
nadránom, nás to budilo a nebolo to príjemné. Izbu sme mali otočenú do
dvora, teda ku všetkým balkónom a so zatvoreným oknom sa spať už vôbec
nedalo.
______________________________________________________________________________
Zľava 30 € na ubytovanie cez Airbnb
V prvej vete v odstavci o ubytovaní je priložený odkaz na
ubytovanie a sem prikladám link na zľavu na ubytovanie až 30 €. Určite ho využiješ. Leto možno skončilo, no život určite nie. A aj na jeseň sa dá cestovať. Alebo cez zimu na lyžovačku. Možností je toľko!
______________________________________________________________________________
Kde sa najesť a bývať v Cala Ratjada, Capdepera
Ešte kým prejdem na Cala Ratjada,
kde sme bývali, musím spomenúť reštauráciu
Nou Segle 12 v mestečku Capdepera, čo je mesto pred tým „našim“.
V deň príchodu na sever sme sa stavili práve tu hlavne kvôli hradu, ktorý
som našla a túžila navštíviť a ukážem vám ho aj v ďalšom článku
spolu s tipmi, čo na Mallorce vidieť. Keďže sme celý deň nič poriadne
nejedli, boli sme dosť hladní, no reštaurácií tu na výber moc nebolo. Capdepera
mala asi najužšie uličky, v akých sme jazdili. Reštaurácie sme našli na malom námestí odkiaľ viedla už len krátka
cesta na hrad.
Nechceli sme nič drahé a keďže
nám priniesli jedálny lístok, ktorý vyzeral skôr ako raňajkové menu, vybrali
sme si bagetu, ktorá bola za výbornú cenu 7€. Len sme sa po skúsenostiach
z Palma de Mallorca báli a zároveň s tým aj počítali, že to bude
bageta tak do dlane a zaženieme ňou len trochu hlad.
 |
| Nou Segle 12, Capdepera |
Priniesli nám takéto dva taniere,
z ktorých sme automaticky ostali prekvapený a naše oči sa potešili.
Najprv sme sa báli, že budeme hladní a potom sme to nemohli ani dojesť.
A bolo to tak dobré! Takúto výbornú bagetu som ešte nikdy nemala a už len kvôli nej vám odporúčam sa tam
staviť po ceste. Ja by som sa tam teda vrátila. Boli k nej olivy,
ktoré od tých čo sa tu predávajú majú veľmi ďaleko a ešte sa na začiatku
spýtali, či ju chceme teplú. Personál bol veľmi príjemný, usmievavý a bolo
vidieť, že sa o zákazníkov starajú a zaujímajú. Jednoznačne
odporúčam, a Lukáš tiež. A dokonca mali asi ako jediný funkčnú Wi-fi.
V meste Cala Ratjada, kde sme
potom 5 dní bývali, sme jedli na večeru buď v Burger King (tu ho nemáme,
tak sme chceli vyskúšať a bolo to lacné, čo je jeden z dôvodov
takýchto jedál) alebo kebab hneď vedľa neho. Ak budete mať chuť na kebab,
určite ten pri Burger King, len sa pripravte na čisto nemecky hovoriacich
zamestnancov. Vždy ráno sme si nakúpili pitie a jedenie na celý deň
v Lidli, ktorý je na začiatku mesta. Prvý deň sme ešte prerobili na vode
a plechovkách Fanty, pretože sme si ich kúpili v meste
v stánkoch, kde si na nich prihodili asi 110% zisk. Takže ak chcete pitie,
vždy si to kupujte v supermarketoch. 2 litre vody sme mali za ani nie 1 €.
 |
| Burger King, ktorého sme už za dva dni boli prejedený asi až do konca života. |
 |
| Morské plody v Lidl úplne bežné. |
V reštaurácii sme jedli iba
jeden krát a aj to iba preto, že sme boli nahnevaný, unavený a ubehaný
z problému, ktorý sme riešili s ubytovaním takmer celý deň
a potrebovali sme si oddýchnuť. O tom vám napíšem už o chvíľu.
Rozhodli sme sa teda vyhodiť si z kopýtka a ísť si sadnúť do reštaurácie
pri prístave a dokonca sme si dali ešte aj navyše pivo na upokojenie nervov a na pekný večer. Bola som si istá, že vyhodíme len tak 50 €.
Reštaurácia sa volala O´Sole Mio!
a mala dve „pobočky“ blízko seba. Tiež sa ale
pripravte, že tam na vás budú hovoriť iba po nemecky, aj napriek tomu, že vy po
anglicky. Môže sa ale aj stať, že chytíte čašníkov, ktorí budú ochotný/vedieť,
rozprávať druhým jazykom.
 |
| Predjedlo, O´Sole Mio! |
 |
| O´Sole Mio! |
Objednali sme si 2 pizze, ktorých
cena bola raz toľko čo u nás za najdrahšiu, no kým nám ich priniesli, na
stôl nám doniesli tanier so štyrmi suchými pizzovými kúskami, olivami
a výbornou pomazánkou. Vôbec sme to nečakali a tak nás ani nenapadlo,
že je to ako predjedlo, ktoré nosia v niektorých reštauráciách
a zadarmo. Až keď sme sa spýtali a bolo nám to potvrdené, pustili sme
sa do toho a ušetrili si ešte niečo na koniec večera. Pizza bola výborná,
obsluha tiež a ak si objednáte rybu, s radosťou vám ju rozporcujú
s takou rýchlosťou a presnosťou, že už asi žiadnu kosť nenájdete.
A ešte jeden rýchly tip na
reštauráciu Seafood Restaurant Es Mollet
Casa Mario, kde nám dala pani vizitku so zľavou, aby sme sa vrátili a na najlacnejšiu zmrzlinu, akú sme za celý pobyt našli. Všetky ostatné stáli okolo 3 až 4 € za kopček. Nachádza sa v Cala Ratjada a jeden kopček stál 1 €, no ten kopček bol za 2 slovenské. Veľa príchutí na výber, výborná chuť a dobré ceny aj za ľadovú drť, ktorá chutila Lukášovi asi najviac čo kedy jedol (pil?).
 |
| Najlacnejšia a zároveň výborná zmrzlina v Cala Ratjada |
Keď už som skončila o jedle
v Cala Ratjada, rozpoviem vám krátky (posnažím sa, ale asi to nepôjde) príbeh o našom ubytovaní
tu. Letenky aj ubytovanie sme si kúpili, prípadne rezervovali, už niekedy vo
februári či marci. Jednoducho skoro na to, aby sme mali z čoho vyberať
a neskončili v nejakom drahom ubytovaní, keď na to peniaze nie sú
alebo lacnom, katastrofálnom. No nakoniec sa ukázalo, že aj toto naše za
najlacnejšiu cenu v Boho Concept (alebo ako to Lukáš nakoniec nazval, lepšie by sa hodilo "Zbohom Concept"), nebolo až také skvelé, ako
sme si mysleli.
Prvý krát sme si našli ubytovanie cez Booking, no po tomto už
budeme hľadať iba cez Airbnb alebo iné stránky, s ktorými ľudia nemajú
pravidelne nejaký problém. Rezervovali sme si izbu s manželskou posteľou a raňajkami, čo bol dôvod,
prečo sme nešli do domu k niekomu cez Airbnb. Aby sme ušetrili niečo
navyše, mali vlastnú kúpeľňu, peknú posteľ a pokoj, ako sa to všetko
podľa fotiek zdalo.
 |
| Izbu sme mali našťastie smerom na ulicu, v okne nám vidíte modrý uterák. Boho Concept, Cala Ratjada |
No ibaže už pri príchode na recepciu sme dostali facku
a to Nemcami, ktorí tam akurát riešili problém s plesňami v kúpeľni a spálni. Medzitým nám
stihol povedať, že to tam je katastrofa a že na raňajky nič nie je, iba
vajíčka, toast, mlieko, káva, čaj, maslo, džem a jogurt. Ono sa toho zdalo
málo takto keď to povedal, no možno čakal švédske stoly aj napriek tomu, že to
bol hostel. Nie hotel. Nám raňajky
stačili, pár dní pridali potom aj minipáročky a bolo tam na výber asi
z troch jogurtov, troch džemov, rôznych čajov, hriankovač, mlieko aj
pomarančový a jablkový džús. No a kto chcel, najedol sa. Ale ak ste
chceli vajíčka teplé alebo vôbec nejaké, museli ste si privstať a byť
medzi prvými.
Pri preberaní kľúču sa nás pani
pýtala, či sa chceme ubytovať aj keď sme počuli čo sme počuli, no iná možnosť
nám ani neostávala. Kde by sme sa takto narýchlo ubytovali? Museli sme sa
modliť, aby sme nemali žiadnych neželaných tvorov alebo plesne po stenách.
Našťastie, nič také tam nebolo a izba bola obývateľná. Ale! Namiesto
manželskej postele nás čakali dve jednolôžkové. Keby boli vedľa seba, nič by
sme neriešili a jednoducho si ich iba prirazili k sebe
a zaspávali tak vedľa seba. Veď preto sme si ju aj objednali. Ibaže izba
bola vo forme obdĺžnika a tak boli za sebou a nedali sa otočiť a priraziť.
Hneď nato ma za paňou Lukáš poslal, aby som sa spýtala čo to má znamenať
a že to chceme vymeniť. Bála som sa jazykovej bariéry, ktorú som vďaka
bohu zvládla, ale vďaka všetkým seriálom som sa vedela viacej sťažovať
v angličtine než nemčine, ktorou tiež hovorila. Paradoxne, toaleťák som si
vypýtala automaticky v nemčine.
 |
| Raňajky v Boho Concept, Cala Ratjada |
 |
| Raňajky v Boho Concept, Cala Ratjada |
Povedala, že zajtra nám ju vymení
a tak sme sa šli spokojne kúpať s tým, že zajtra sa presunieme do tej
našej izby. Ibaže nám zabudla nám povedať, že to sa máme vysťahovať a dať jej
kľúče, tak sme to riešili až na tretí deň, kedy sme sa pred desiatou zbalili,
tašky nechali dole pri nej medzi ostatnými kuframi, ktoré tam mal niekto
odložené. V tom čase sme si mysleli, že tam tí čo tam boli čakajú na odvoz
na letisko, prekvapením bolo, že to boli 2 ženy s 2 deťmi, ktoré tam boli
ešte o šiestej večer kedy my sme sa vrátili. A nie preto, že im
neprišiel transfer, ale že ich nevedela ubytovať od rána. Že pre nich
jednoducho nemala izbu. Na recepcii bola mladá baba, ktorá nevedela čo sa deje,
žiadne informácie jej domáca nedala a tak vyzerala ešte vo väčšom strese
ako tá pani, čo tam celý deň čakala na izbu. Už vtedy sme mohli tušiť, že niečo
bude zle. Snažila som sa vysvetliť ešte raz aký sme mali problém a ako sa
mal dnes vyriešiť tej mladej, ktorá nám tvrdila, že nič také tam nevidí
a že číslo našej izby je 11. Opäť. Tak som jej ešte raz veľmi pomaly
zopakovala ako to je, aby sme sa pochopili a nevznikli nedorozumenia, až
nám nakoniec dala kľúčik od druhej izby, väčšej, v druhom dome niekde 3
bloky vzdialenom.
Nebudem opisovať ako sme to nemohli
nájsť, ako dlho nám to trvalo vôbec nájsť a koľko krát sme sa šli naspäť
opýtať, kde to je. Napíšem len, že keď sme to našli, dvere do izby, ktoré nám
opísala neboli naše, pretože ich otvoril chlap po tom, ako som sa snažila ich
odomknúť. Na kľúči nebolo žiadne číslo izby, takže sme ani vlastne nevedeli, do
ktorých sme mali ísť a utekala som naspäť, kde to teda
máme ísť. Po ceste som sa stretla s tou mladou babou, ktorá za nami utekala
s pôvodným kľúčom, ktorý sme pri check-in-e dostali s odôvodnením, že
máme tú istú izbu a nevie, čo sa stalo, prečo je tomu tak.
 |
| Raňajky v Boho Concept, Cala Ratjada |
 |
| Boho Concept, Cala Ratjada |
Nahnevaný a unavený
z hľadania sme sa pobrali teda naspäť do tej istej izby a veľmi si
priali, aby boli postele teda aspoň prirazené a že sme to celé zle
pochopili. Po príchode na nás čakala izba v tom istom stave ako sme do nej
vkročili po prvý krát. Jediná výhoda na
tomto celom bolo, že sme mali upratané, nové, čisté uteráky a nemuseli tak
byť v tej špine, ktorú sme tam, aj keď nedobrovoľne, spravili.
Večer sme
sa dožadovali vysvetlenia, ako je možné, že sľúbené sa nakoniec nekonalo.
Odpoveď? Moc som nerozumela o čo presne išlo, ale išlo približne
o to, že z Palmy jej prišli buď ľudia/alebo nariadenie, že musela
ubytovať ľudí, ktorých nemala kam ubytovať (mám tušenie, že išlo práve
o tie 4 osoby, čo tam boli od rána, pretože po našom príchode na opäť tú
istú izbu tam už neboli) a musela ich dať do tej izby, kde sme vlastne
mali byť my a ospravedlňuje sa. Ale že ak chceme, tak to môže zajtra
vymeniť. Na to som sa jej už ale pekne krásne, s prepáčením, vyprdla, že
už aj tak za deň odchádzame a čakajú nás posledné 2 noci (z toho jedna iba
na pár hodín spánku).
Týmto celým prístupom nás maximálne
nahnevala a znechutila, stratili sme kvôli tomu deň, kedy sme boli na
pláži (hoci peknej) a nerobili okrem toho absolútne nič. Ostatné dni sme
ani jeden celý deň len nevylihovali, ale objavovali nové miesta. Okrem toho
posledného, vtedy sme už chceli ísť naozaj iba oddychovať a našli sme na
to perfektné miesto. Kde sa dočítaš v článku o plážach, ktoré smenavštívili.
Ako kompenzáciu za nervy
a stratený čas a hlavne izbu, ktorú sme si zaplatili a nemali,
sme si vypýtali slnečník na zbytok pobytu, ktorý bol inak za poplatok 1 alebo 2
eurá na deň. Zobrali sme si okrem
slnečníku aj ležátko (neviem ako to mám inak nazvať), nech to nie je len jedna
vec, no mala som chuť zobrať všetko alebo jej tieto dve veci ani nevrátiť.
Naozaj, prístup k zákazníkovi 0 bodov. A to nespomínam to, že za ovládač na televízor a klímu
pýta 10 € (za každý), ktoré sa vám potom vrátia, no ak nie ste hlúpy, televízor si zapnete
aj prstom a klímu po mojom varovaní ani púšťať nebudete. Alebo vám
k tomu stačí aplikácia na telefóne, s ktorou oba tieto prístroje
zapnete a regulujete. Z klímy pravidelne tiekla voda – po stene, pod
posteľ, na posteľ, proste všade. Lukáš ale zvláda takéto teplá horšie ako ja
a potreboval sa schladiť každý deň.
 |
| Za palmami je už more. Boho Concept, Cala Ratjada |
Prosím vás, ak sa sem budete
chystať, choďte radšej do hotelov alebo privátov, niekde kde si pozriete reálne
fotky ako to tam vyzerá, odpíšu vám do pol roka na vaše otázky a záporných
recenzií bude naozaj veľmi máličko a spomenuté nezávažné veci. Po tomto
sme sa obaja poučili a dáme si omnoho väčší pozor a hlavne,
neodporúčame!
Ešte pred záverom tohto článku by
som chcela spomenúť, že ak si pozeráte ubytovanie cez Booking, prečítajte si
každú jednu recenziu poriadne, naozaj všetky a nenechajte sa zlákať tým
dobrým, čo z recenzie Booking vyberie a ukáže tak len tú dobrú časť.
Všimla som si to teraz pri prezeraní tohto nášho ubytovania, kde sme recenziu
napísali a vypichli aj to dobré, čo bolo asi len raňajky (lebo nie sme
rozmaznaný) a poloha. Ukázalo nám len tú dobrú časť recenzie ako tip, tak
isto ako aj veľké percento návštevníkov, ktorí hodnotia veľmi dobre lokalitu.
No to ostatné nemá potrebu ukazovať.
Koniec koncov, mohli sme byť naozaj veľmi radi, že sme
nenašli v izbe zvieratá, pleseň a iné neželané veci. Je ale pravda,
že sme si ju moc dopodrobna nepozerali. Radšej. Z jedla nám zle neprišlo, hladný sme neboli, vyspali sme sa, nikto nás neokradol počas celého pobytu, nič sme nestratili a nám sa nič nestalo. A to je hlavné. Takže okrem krásnych spomienok, veľa nových zážitkov a plných brúch sme si odniesli skúsenosť, po ktorej si budeme dávať ešte väčší pozor, kde sa ubytujeme.
Mali ste už zlú skúsenosť s ubytovaním? Aký problém ste mali, vyriešil sa alebo ste mali tiež takú "ochotnú" a vypočítavú obsluhu?
Ak sa ti blog páči, určite ma podpor sledovaním blogu alebo Instagramu. Nájdeš ma pod všetkými týmito platformami.
- 8/29/2018
- 4 Comments
