Operácia očí I. - rozhodnutie, vyšetrenie, operácia

4/25/2016

Po mesiaci sa hlásim a píšem príspevok, ktorý som mohla napísať už skôr, ale situácie v mojom živote mi to nedovolili. Hlavným dôvodom neprítomnosti na blogu bola operácia očí, o ktorej tento článok bude.To všetko ostatné čo sa dialo spomeniem v druhom článku, ktorý bude obsahovať plno fotiek čo sa nazbierali v mojom telefóne počas mojej neprítomnosti.

Už v 15-tich rokoch, keď sme sa dozvedeli o možnosti operácie očí, som sa rozhodla, že raz si chcem dať upraviť zrak. Že nechcem do konca života nosiť dioptrické okuliare a neustále sa obmedzovať. Jasné, mohla som sa rozhodnúť aj pre šošovky, avšak rodičia mi to nedovolili a na druhú stranu neskôr som si aj ja povedala, že si nechcem neustále nasádzať niečo do očí. Odvtedy sa mi zrak postupne upravil, usadil sa na dioptriách číslo 4,25 a vydržal tak možno aj 3 roky. Okolo mojej 18-tky sme začali vážnejšie uvažovať nad operáciou a rozprávať sa o tom. Hľadalo sa kde a za koľko. Trvalo celý rok kým sme našli jednu kliniku, ktorá mala najlepšie recenzie, kde boli operovaní aj známy mojej mamy a každý si vychvaľoval. Koniec koncov, po konzultácii s očným lekárom nám automaticky odporučil tiež tú istú kliniku, konkrétne EXCIMER v Bratislave. On sám nám povedal, že spolupracuje už len s touto, pretože je najviac spokojný s výsledkami, aj tým, ako sa cítia pacienti.

posledná použiteľná fotka s okuliarmi :D
Objednali sme sa na predoperačné vyšetrenie, ktoré som mala vo februári. Na bežnom vyšetrení očí ako u očného, ale aj na špeciálnych prístrojoch sa zistilo, aké chyby očí mám a či som vlastne vhodná na operáciu laserom alebo nie. To, že som krátkozraká som vedela, to bolo jasné, ale až tu som sa dozvedela, že mám vlastne aj astigmatizmus. Celé toto vyšetrenie trvalo niečo okolo hodiny, pretože po prvých vyšetreniach kvapli do očí kvapky na rozšírenie zreničiek a potom všetko ešte odznova.

Celkové prostredie bolo veľmi príjemné, sestričky boli milé a celkový dojem určite každý kto tam bol povie, že bol výborný. Ani jeden krát čo som tam bola som nečakala príliš dlho, pretože ak ste po operácií, berú prvých vás ("Vy ste si už svoje odsedeli") a ak idete ešte len na vyšetrenie, musíte mať šťastie, že tam zrovna nepríde "autobus plný Švajčiarov". 

Po vyšetrení, kedy si lekár prezrel moje výsledky - v mojom prípade lekárka, mne aj rodičom bol povedaný výsledok vyšetrenia, ako môžme postupovať, či chceme operáciu hneď alebo sa dohodneme na nám najvhodnejšom termíne. Oboznámila nás s tým, ako bude operácia konkrétnou metódou najvhodnejšou pre moje oči prebiehať, čo sa môže stať (pri operácii nič, skôr po), aký je priebeh hojenia a ako sa bude postupovať. Dohodli sme sa, že najlepšie to bude medzi maturitami, a teda po písomných z nemčiny a pred praktickými teraz v apríli. Dôležité bolo, aby sme to stihli tak, že nič nezmeškám a budem už schopná pozerať do počítača a úspešne zvládla maturitu a tak isto sa na ňu aj naučila. Pani doktorka nás ubezpečila, že za dva týždne po operácii už budem určite schopná toto všetko a preto sme dohodli dátum na 31. marca.

Ešte len po tomto vyšetrení som bola tak šťastná ako už dlho nie, tešila som sa naozaj skoro tak, ako keby som mala mať operáciu pár hodín na to a vedela, že už v ten večer si nebudem musieť nasadiť okuliare vôbec. Konečne sa začal môj sen plniť.
Iba časť z toho, čo všetko si do očí musím dávať teraz.
Za mesiac prišla na rad operácia. Na začiatok som musela podstúpiť znova všetky vyšetrenia, avšak teraz bez kvapiek na rozšírenie zreničiek. Celkovo nás čakalo na operáciu 7 "statočných". Pred tým nás naraz posadili do samostatnej miestnosti, kde nám porozprávali ako sa o oči po zákroku starať, na čo dávať pozor, aké problémy môžu nastať, ako si umývať oči a aké kvapky dostaneme a ako často si ich kvapkať. Trom z nás kvapkali niekoľko krát počas tohto poučenia kvapky na znecitlivenie oka a ponúkli nás aj s bagetami, kedže bol obed a bolo jasné, že tam budeme dlhšie. Pred tým ako nás zavolali na zákrok som si ju ešte stihla zobrať, že skočím na záchod a aspoň pár rát si kusnem, aby som nebola taká hladná. Ibaže najesť som sa ani nestihla, už ma volali aj spolu s dvoma chlapmi. Ešte par krát nám nakvapkali do očí na znecitlivenie, obliekli sme si návleky na vlasy aj boty a o chvíľu sa otvorili dvere a zavolali ma dovnútra. Celé to šlo tak rýchlo, že som sa ani nenazdala a ležala som na operačnom stole, ponúkali mi deku či macíka na držanie a odkladala posledný krát okuliare z očí. Ľahla som si, vyčistili mi okolie očí a otvorili oči klieštikmi, aby som ich nemohla zavrieť. Popravde, priebeh operácie som si pred tým nepozerala a tak som ani nevedela čo presne čakať. Prečítala som si niečo čo sa písalo v zmluve, ale to ako to prebieha a čo s okom robia som nevedela. A možno aj dobre, že som to nevedela. Aspoň som nemala strach. Tak či tak som ho nemala, strach mali všetci ostatní okolo mňa, ale tak ako som každému odpovedala: operácie očí takejto sa vôbec nebojím, bála by som sa viac operácie kolena či nejakého iného životne dôležitého orgánu. 
Najviac čoho som sa bála boli jedine tie klieštiky, ktorými mi otvorili oči a to bolo naozaj nepríjemné. To už by som asi zažiť nechcela. Ale to ostatné nebolo vôbec nepríjemné. Nič som necítila, len som videla ako mi odhrňuje epitel rohovky, ako mi tam niečím behá. Bolo to ako keby som pozerala cez vodu. Následne mám pocit, akoby mi niečím zatlačil na oko (myslím, že to bolo potom) a vtedy som mala pred sebou čiernotu, absolútne nič som nevidela, bol to taký tlak na oko ale nie až taký nepríjemný. Počas toho celého som musela pozerať na zelené svetielko hore nado mnou, ktoré sa mi po tejto čiernote pomaly objavovalo a potom sa spustil laser. Po prvom oku, kedy mi doktor povedal, že hotovo som ostala veľmi prekvapená a jediné na čo som sa zmohlo bola otázka To už? Celá operácia trvala možno 10 minút, z toho laser na jedno oko 17 sekúnd. Pri druhom oku som si to už aj počítala a bolo to presné na sekundu. Počula som pred tým, že pri tomto lasere to veľmi smrdí, upozornil ma na to aj doktor, ale nenapadlo ma, že to bude až také nepríjemné. Celý čas som dýchala len ústami, pretože mi z toho bolo zle, ostalo mi z toho smradu zle aj potom ako ma posadili po celom zákroku a až na ceste domov mi konečne došlo, že to smrdelo ako spálené vlasy. Ešte na ďalší deň ráno som ten smrad cítila. 

Posadili ma ešte do vedľajšej miestnosti, posedela som si chvíľu na recepcii pri mame a potom podľa toho ako som sa cítila sme mohli ísť. Pred tým nám dali ešte taštičku s kvapkami, ktoré som mala ako základnú výbavu a samozrejme aj slnečné okuliare s určitým UV filtrom, bez ktorých teraz nemôžem ísť von počas dňa za hocijakého počasia. Až potom neskôr, keď sa zotmie ich môžem dať dole. Takto to teraz budem musieť nosiť minimálne 3-4 mesiace, avšak počas silného slnka ich budem nosiť celé leto.

Najlepšie na tom všetkom je, že už v ten deň som videla omnoho, omnoho, omnoho, omnoho lepšie ako bez okuliarov. A to ma strašne tešilo a bola som nehorázne šťastná a vysmiata. Aj keď celú cestu domov som mala okuliare nasadené, oči zavreté od bolesti zo silného slnka (a tak isto ma boleli keď som ich otvorila) ale konečne som sa najedla. :D




V ďalšom článku spíšem všetko čo sa týka hojenia, starostlivosti a iné čo vás môže zaujímať.

Link na druhú časť článku 

You Might Also Like

9 komentárov

  1. To je super! Já teď půjdu na operaci s haluxem a celkem se bojím, tak jsem na to zvědavá.
    www.jdeocestu.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak držím palce nech všetko dopadne v poriadku :)

      Odstrániť
  2. Ahoj môžem sa spýtať v akom meste si si nechávala spraviť operáciu?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, vidíš to som úplne zabudla napísať:) Bratislava :)

      Odstrániť
  3. No mne ten priebeh príde docela strašidelný :D bolesť, laser a tlak v očiach :/ Tiež mám problémy so zrakom a rozmýšlam nad operáciou, ale naozaj sa toho bojím (alebo skôr mám taký ten rešpekt pred tým). Ale tebe gratulujem že si to zvládla a užívaj si "nový" pohľad :)

    www.simonazacko.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :) ono tá bolesť nebola ani taká hrozná, ale je pravda, že ja som mala to "šťastie", že moje oči to celkovo lepšie zvládali vďaka hrúbke niečoho čo si neviem zapamätať a nechcem klamať :D a každý to pociťuje inak :) je zdravé mať rešpekt, ale určite nie je dôvod sa báť podľa mňa :)

      Odstrániť
  4. Ja so v rovnakom centre absolvovala predpoperačné vyšetrenie a povedali mi, že mám poškodenú rohovku a operáciu neodporúčajú, kým študujem, pretože sa liečba môže natiahnuť. Tak žiaľ. A to by som s mojimi -6 dioptriami fakt uvítala.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak to ma mrzí, že to máš takto skomplikované, no možno raz k tomu príde čas :)

      Odstrániť
  5. Ja som bol na operacii v CMO a som maximalne spokojny. Aj s vysledkom aj s pristupom. www.cmo.sk

    OdpovedaťOdstrániť