Posledný deň v tomto roku tak isto ako aj posledný článok, ktorý chcem ešte stihnúť pridať. Každý na Nový rok očakáva, že bude ten ďalší lepší, že bude viac aktívnejší v mnohých smeroch, že sa bude snažiť byť tým kým chce byť. Každý očakáva, že ten nový rok bude iný. A ja tomu rozumiem. 

Je to nový začiatok, je v tom istá symbolika. Nebudem písať ako každý, že nemáme zabudnúť, že to môžme spraviť hocikedy. Jasné, ja to viem, viete to aj vy lebo vám to každý tlačí do hlavy. A aj bez toho to viete. Ale predsa len... Má to svoje čaro. Keď sa na nový rok zobudíte, cítite sa síce rovnako ako deň pred tým (teda ak oslavujete tak sa cítite asi horšie), ale máte možnosť začať odznova a skúsiť spraviť to, na čo ste doteraz možno nemali odvahu. 

Možno si dáte aj predsavzatia. Ja tiež, ale tentoraz to nazvem ciele. Predsavzatia si človek splní málokedy. Sú to veci, ktoré má na mysli možno pár týždňov - mesiac, ale nikdy ich neuskutoční. Článok o mojich cieľoch môžte čakať v najbližšej dobe. Cez leto mal takýto článok úspech tak som si povedala, že ho vydám na nový rok a nebudem to tlačiť sem. :) 

Dnes vám ukážem dve koláže, na ktorých sú fotky udalostí či momentov v živote, ktoré pre mňa veľa znamenali. Počas tohto roka som bola hore aj dole, no keď na to spätne pozriem, pamätám si len do dobré a tak to má byť. 

Zo začiatku roka som oslávila 18-tku, ktorej som sa už dlhšie nemohla dočkať. Hoci ma oslava trošku sklamala, kedže to nebolo presne podľa plánu, zvyšok roka som si užila na koncerte Ine Kafe, The Paranoid a Smola a Hrušky, festivaloch (Ekofest, Červeník) a diskotékach či na menších oslavách. Najväčšia párty ale bola stužková, a nasledujúce dozvuky!

Do rodiny nám pribudol nový miláčik, Malá, ako ju ja nazývam. Konečne som dala dole strojček a nemusím dávať pozor či mám jedlo na strojčeku alebo nie. Spolu zo strojčekom som tento rok odhodila zábrany, odhodlala sa dať si kratšie tričko aké obvykle nosím a chodila tak s "holým" zadkom. Pre mňa doteraz nepredstaviteľná vec, odteraz už bežná. 

Ani som si to až tak neuvedomila ako teraz pri prezeraní fotiek z tohto roku, ale naozaj som cestovala omnoho viac ako ktorýkoľvek rok. Okrem každoročnej lyžovačky v Tatrách sme s rodinou cez leto boli na turistike v Jánošíkových dierach, ešte pred letom v Medžugorii a tak isto prvý krát tak skoro pri mori. Ku koncu leta sme ešte vybehli navštíviť mestá, kde som ešte so sestrou nebola, alebo si len oživili spomienky. Odškrtnúť si tak z pomyselného travel listu môžem Bojnice, Čičmany, Terchovú a Oravský zámok. Nemôžem zabudnúť spomenúť aj Grécko, čo bol jeden z najväčších zážitkov v tomto roku. Bola som tam "sama", pracovala a užívala si prírodu a všetko to jedlo, ktoré mi bolo k dispozícii. Som rada, že som mala možnosť tam ísť. Bola to veľká príležitosť, vďaka ktorej som sa určitým spôsobom našla a zistila o sebe veľa vecí a hlavne to, že milujem cestovanie a spoznávanie nových krajín, spôsobov života a prímorské jedlo! Toto ma len presvedčilo, že tento rok chcem ešte viac cestovať.

Týmto rokom sa ale končí jedno veľké obdobie môjho života, ktoré mi prinieslo veľa, zmenilo ma, vyrástla som pri ňom a zažila veľa pekných chvíľ, rôznych výletov a nečakaných prekvapení a zážitkov. Trvalo takmer tri roky, ale neľutujem nič a tak isto neľutujem veci, ktoré som spravila pred tým, ako to skončilo. Všetko sa deje z nejakého dôvodu a niektoré udalosti či ľudia nám len otvoria oči alebo nás dokopú k tomu, kam celý čas smerujeme, ale dovtedy sme nenašli odvahu.

  

Teraz sa chcem poďakovať vám všetkým čo čítate a spolu so mnou v podobe komentárov či zobrazeniami podporujete a tvoríte tento blog. Bez vás by som tu už takmer tretí rok nebola a práve preto vám patrí najväčšie ďakujem. :)

Užite si poslednú noc v tomto roku, čoskoro sa vidíme. :)