Hneď ako som otvorila blogger po xy týždňoch ešte v januári, všimla som si rozpísaný článok a to Best of January. Chcela som začať pridávať takéto články ale ani som sa nenazdala a už je február za nami, marec pomaly v plnom prúde a na blog som ešte takmer nič nepridala čo ma na jednej strane mrzí, ale na druhej musím povedať, že som toho mala naozaj dosť.

 Či už v škole alebo v osobnom živote. Takmer každé poobedie vo februári som na počítači riešila prihlášky na VŠ, ktoré som robila, prerábala, dorábala (a aj tak musím kvôli jednej zabudnutej známke spraviť celú odznova a ďalšie dve aj tak napísať ručne, pretože som to robila cez portál, ktorý neberú). Dosť tým trpeli moje oči. Celý mesiac som strávila ani neviem ako za počítačom, pozeraním doňho v škole, doma,... a tak mi už neostala chuť na otváranie blogu a písania niečoho. Potrebovala som pauzu od počítaču a tak som začala čítať knihu, ktorou si vypĺňam voľné chvíle v škole alebo doma. Na ktorú sem tam ale ani nepomyslím. Tak isto ako na denník, kam som si chcela zapísať pár noviniek čo sa podarilo, ale teraz sa znova premáham.


Za celé to obdobie som si obľúbila tieto náušnice úplne že najviac. ^.^  Svoju pleť som nechala oddýchnuť od akejkoľvek dekoratívnej kozmetiky a tak nemám ani obľúbencov ani nič nové z tohto súdka článkov, čo by som mohla pridať. Medzičasom mi prišli lístky na Hollywood Undead, kam som sa veľmi tešila, avšak nebudem môcť ísť kvôli operácii, o ktorej sa dozviete nižšie. Lístok kupuje sestrin kamarát, s ktorým tam nakoniec pôjde. :)
So sestrou sme taktiež po novom roku pobehali niekoľko krát obchody a prezreli všetky zľavy čo boli, nakúpili si nové veci, trošku obmenili šatník, pretriedili ho, vymenili si nejaké veci a tak začali nový rok ako "nové osoby". :D



Boli sme sa s kamarátkou po jednom ťažkom týždni v škole dobre najesť čo sa vcelku aj podarilo, užili sme si to a konečne sa odpútali od školy, trošku vyhodili peniaze z vačku a ona si kúpila tieto krásne kvietky, ktoré sme nevedeli prečítať ako sa volajú. Na ceduľke sa zdali aj ako Anemone ale omnoho viac sa to podobalo na Pinemone. A ten názov sa nám aj viac páčil. Odvtedy používame tento názov na všetko dobré aj zlé, na oslovenie jedna druhej a hlavne som dostala na narodeniny od nej tieto krásne kvietky na zasadenie, takže ešte neviem kedy, ale v blízkej budúcnosti budem sadiť. ^.^

Tak isto som za za celé tie mesiace začala stretávať s novými ľuďmi, kamarátmi, a jeden z nich o ktorom budete čítať častejšie, sa mi dostal do srdca hlbšie než všetci ostatní a som ešte viac šťastná. Tak isto ale veľké zmeny mimo vzťahov nastali aj v obyčajnom živote. Cez prázdniny som si ani nevydýchla, pretože som stále niekde behala. V podstate to nebolo až tak hrozné, ale ani som si nevydýchla okrem času s L. a spánku. Od začiatku prázdnin sme boli na lyžovačke v Tatrách - na Táloch a Chopku, kde bolo pekne. Prvý deň bez snehu, druhý deň ráno nasnežené, čo nebolo vôbec dobré pretože stále snežilo, počas dňa sa to zmenilo na dážď a ja som nevidela na svah ani počas sneženia, ani počas dažďu. Väčšinu času som ani nelyžovala. Na druhý deň už bolo krásne slniečko, horko a na ďalší deň už zasa bolo zima, fúkalo a tak som skončila v predposledný deň pod perinou s horúčkou z vyčerpania a ešte doteraz ma trápi hlienový kašeľ. Našťastie to najhoršie mám za sebou už to len doliečiť. :) Po lyžovačke som ešte nebola na tom tak zdravotne zle, tak som išla ešte von, oslávila narodeniny v Pezinku s L., v kine a na vínku a potom už som to všetko musela vyležať v posteli.




 Deň pred narodeninami som ale stihla ísť ešte na dve dôležité akcie v tom mesiaci. Hneď ráno som šla na predoperačné vyšetrenie očí do Bratislavy, kam som sa tešila aj keď som nevedela aké presne vyšetrenia budú robiť, ako dlho to bude trvať a ako to bude prebiehať. :) Nakoniec to bolo takmer ako u očného, o pár vyšetrení navyše. Po všetkom mi dali ešte kvapky do očí, ktoré mi rozšírili zreničky, takže som vyzerala ako na drogách a všetky vyšetrenia sa spravili ešte raz. Prehliadla ma ešte doktorka, skontrolovala dioptrie a úplne ako posledné povedala názor mne aj rodičom. Oči mám vyhovujúce, mám ich veľmi dobré, je malá šanca, že by sa mi nejaká tá malá dioptria vrátila a ak áno, nad pol dioptrie sa robia korekcie, čiže žiadny problém. Operáciu sme hneď dohodli, čiže 31. 3. po prázdninách idem na to a v ten deň už budem bez okuliarov. Budem mať v očiach šošovky, ktoré mi budú oko chrániť, dostanem okuliare, ktoré ma budú chrániť pred svetlom a budem si musieť kvapkať ošetrujúce kvapky aj umelé slzy. A samozrejme, týždeň ostanem doma, aby som sa zotavila a mohla nabehnúť do školy bez bolestí či väčšieho nepríjemného pichania. Alebo ako to budem pociťovať. :) Veľmi sa na to teším. Hlavne na to, že budem môcť konečne odhodiť okuliare a nebyť nimi toľko obmedzená. :)


Po vyšetrení som mala ešte ďalšie dve - tri hodiny rozšírené zreničky a teda mi bolo svetlo dosť nepríjemné a nemohla som pozerať nikam inam len pod seba a nevidela som ani na mobil pokiaľ som mala okuliare. Na obed sme si dali (aj) za odmenu vegetariánsky burger, nabrali sestru s kamarátkou na stanici a vyrazili do Viedne. Tam nás čakal koncert Hurts, na ktorý sme sa už dlho tešili. Ja som tam šla skôr ako doprovod, aby mohli baby spolu ísť. Síce som pár pesničiek poznala a páčia sa mi, polovičku z nich som nepoznala. Napriek tomu som si to ale užila úplne najviac ako sa dalo, zaspievala si čo som zvládla, kedže ma bolelo hrdlo a musím povedať, že sme si chytili vynikajúce miesto. Bodaj by aj nie, keď sme tam čakali od tretej a ľudí začali púšťať dovnútra o siedmej. :D Boli sme úplne v prvej rade naľavo, čo bolo lepšie než napravo, kedže spieval na našej strane. Podarilo sa nám s babami uchytiť si aj jeho pohľad. Aspoň dačo keď už ružu nie. ^.^ Takže ďalší zážitok, ktorý si môžem zapísať.





Cez prázdniny sme dostali konečne aj fotky zo stužkovej, z ktorých sa úprimne teším, pretože vyzerajú fakt dobre. Rozhodla som sa pridať posledné dve fotky z toho množstva, ktoré sa mi páči. Pod tým sú plagáty dvoch koncertov, na ktoré sa v najbližšom čase chystám. Prvý, Normandie, sú v Bratislave už tento utorok kam idem spolu s L. Strašne sa tam teším, už teraz mám motýle v bruchu a po každé ako počúvam ich pesničky si nedokážem predstaviť, že to isté budem počuť už čoskoro naživo. ^.^ Imminence sú až v apríli. Je to takmer dva týždne po operácii, tak dúfam, že sa mi tam podarí ísť, kedže je to vo Viedni a bude ma musieť niekto odviezť. Minulý rok som na nich nešla a to boli len za symbolickú cenu. Teraz sa najbližšie dostanú len do Viedne, takže ak nepôjdem, budem naozaj veľmi sklamaná. A tak isto sa chystáme so sestrou (a možno sa pridá aj L.) na Temné Kecy do Bratislavy. :)

#perfectcouple