Niekoľko dní dozadu som začala rozmýšľať nad tým, čo ma robí vlastne šťastnou. V období maturít sa ťažko rozmýšľa nad niečím iným ako učením a plánovaním si kedy sa začnem učiť ktorú maturitnú otázku. No teraz, keď máme po praktických a v škole už skoro dva týždne nič nerobíme, mám viac času na premýšľanie (pretože v škole sa aj napriek dostatku času k učeniu nedokopem). A tak premýšľam nad tým čo všetko ma čaká, akým smerom sa vyberiem, kam ma zoberú, ako spravím prijímačky, pred tým samozrejme ako dám ústne, ktoré sa už blížia a hlavne, čo prežívam teraz a čo ma čaká najbližšie víkendy. Premýšľam ako sa odreagujem medzi učením pred maturitou, po nej a ako strávim leto. A tým som sa dostala k tomu, čo ma vlastne napĺňa radosťou a robí ma šťastnou. Obyčajné veci, ktoré pre niekoho síce samozrejmé nie sú, ako to, že mám rodinu, že som zdravá a že mám strechu nad hlavou spomínať ani nebudem, pretože za takéto veci je človek vďačný samozrejme. A ak nie je, mal by si uvedomiť čo je dôležité. 

Od začiatku roka sa ma drží nápad, ktorý už nápadom nie je ale cieľom, ísť cez leto na dovolenku s niekym blízkym do Tatier, do hôr, na turistiku a oddýchnuť si. A práve to je to, čo ma robí šťastnou. Pred niekoľkými týždňami som si to uvedomila naplno. Nikdy som nechodila do prírody tak rada ako teraz. Nikdy som sa tam nechcela tak rada vrátiť. Bývam pod horami, avšak nie vždy som mala chuť tam ísť, zúčastniť sa každoročnej turistiky či silvestrovského výstupu na Geldek. Niekoľko krát mi to nechtiac nevyšlo, avšak tento rok mám na pláne veľa výstupov, veľa turistík a veľa prechádzok po prírode. Hory si ma začali získavať a podľa mňa v ten správny čas. Keď máte partnera, ktorý s vami rád pôjde, keď vás tam ťahá srdce a nie ľudia v okolí, vtedy je ten najlepší čas. Určite bude časom viac príspevkov s takouto tématikou, pretože toto je niečo, čomu sa budem chcieť venovať dlho, odnášať si krásne fotky, zážitky a spoznávať takto nové miesta, krásy Slovenska ale časom aj iných krajín. 

Homola

Vo fotení prechádzam vždy nejakou zmenou a vždy je to lepšie než rok pred tým a myslím si, že v tomto som si našla to, čomu sa chcem venovať viac. Vždy som viac inklinovala k foteniu prírody a v tom som sa teraz naozaj našla viac ako pred tým a snažím sa vždy si niekde nájsť niečo iné, nejaký detail, ktorý by inak ostal nepovšimnutý. Začala som si konečne vyberať tie najlepšie fotky a dávať si ich tlačiť, aby som mala takú moju najlepšiu zbierku aj v hmotnej podobe. :) Vždy ma poteší, keď si môžem pozrieť staré fotky či už mňa ako dieťaťa, rodinných výletov alebo čo som odfotila. Pri každej fotke hoci aj kvetu či kúska budovy sa mi viaže nejaká spomienka či udalosť. 

 Šťastnou ma robia západy a východy slnka, kedy je obloha podľa mňa najkrásnejšou akou kedy môže byť. Milujem keď môžem ten moment zvečniť v podobe fotky a rozširovať si tak zbierku. Každé ráno stojím pri balkóne a sledujem pokiaľ mi to čas dovolí a začínam deň hneď s úsmevom, omnoho šťastnejšia a nabitá pozitívnou energiou. Tak isto si vážim každý deň, kedy je pekné počasie a ja nemusím trčať v škole alebo zavretá doma a pripravovať sa na maturitu (čo ma teraz týždeň čaká), ale namiesto toho si môžem toto krásne počasie užiť v meste alebo v okolí dediny na bicykli či korčuliach.



Dlhšie si uvedomujem, že milujem modrú farbu, presnejšie krásne jasnú modrú a azúrovú. Pripomína mi more, ktoré milujem, Mallorcu, na ktorej som strávila detstvo, leto, ukludňuje ma a cítim sa uvoľnene keď môžem pozerať na krásnu modrú oblohu či akýkoľvek modrý predmet.

Odmalička milujem autá a aj keď sa do nich nevyznám, milujem ten pocit, keď si môžem zajazdiť, keď mi naši požičajú auto a ja môžem ísť niekam sama hoci aj len do vedľajšej dediny, keď si môžem pustiť moje pesničky nahlas a užívať si jazdu. Práve preto som si chcela spraviť vodičský preukaz čo najskôr aby som mohla o rok skôr jazdiť. Odmalička som sedela za volantom aj keď som nedočiahla na pedále. Sadla som si na tata a riadila auto len volantom. Akonáhle som dočiahla, začala som na jednotke šoférovať a postupne vekom cez zimu po poľnej ceste som odviezla rodinu k priehrade. Milovala som tie chvíle a uvedomila som si, že sa obzerám častejšie za autami a motorkami, ktoré okolo idú ako za mužmi. Čo si myslím, že je zdravšie. A asi som sa ani za žiadnym chlapom nikdy neotočila. :D Niekedy mám chuť vykúpiť Dráčik a všetky autíčka na ovládanie, všetky zmenšeniny áut kúpiť a pýšiť sa, že mám doma Range Rovera a Maserati.

Keď sa vám splní sem po 9 rokoch, kedy ste to auto objavili, mali možnosť v ňom sedieť a poprosili otca nech vás v ňom odfotí (na fotke je vidno len mňa podotýkam :D ). A teraz, náhodne, sa vám zjaví pred očami a konečne máte možnosť napraviť minulosť. ^.^  #mydream

A potom je tu tento, za ktorého som vďačná ešte viac.


Čo robí šťastných vás?