Niekedy v priebehu minulého týždňa som dala na blog prvú časť článku o mojom výlete do Jasnej. Kto ju ešte nečítal, kliknite na rímske číslo I. Fotiek mám veľmi veľa a bolo ťažké vybrať, preto som ho rozdelila do dvoch častí. Na konci článku som písala, že bolo krásne počasie a preto sme sa vybrali na Ďumbier, ktorý sa nezdal až tak ďaleko. Bolo teplo, no vietor to všetko nejak vyvážil, ale na konci túry sme aj tak ostali opálený. Ja podľa okuliarov, L. podľa ponožiek a nohavíc. S horským slnkom sme akosi nepočítali...

Vždy sme pohľad upierali na kamenistý vrch pred nami, pri ktorom sme si mysleli, že to už je ono. Ale nebolo. A potom znova nebolo. Až na tretí krát sa pred nami vztýčil posledný kopec s krížom, na ktorom sa nám podarilo stretnúť aj štyri kamzíky. Ešte v ten deň som len tak spomenula, že by som chcela ísť do Vysokých Tatier, aby som videla kamzíky na vlastné oči, kedže nikdy pred tým som ich nevidela nikde inde ako na internete alebo v televízii. Preto keď ma na to upozornil L. sa mi oči rozžiarili a rýchlo sme vyberali foťák, aby sme ich stihli pekne odfotiť. A potom sa objavili ďalší dvaja, ktorý prebehli po ceste pred nami. Keď už sme sa konečne dostali na najväčší vrch NT, bola som nesmierne šťastná, avšak pred tým ako som si začala užívať okolie, najedli sme sa a nabrali sme dych. Výhľad bol krásny, celé to tam bolo úžasné a jediné čo sa mi tam nepáčilo bol ten hrozný vietor, kvôli ktorému som sa bála stáť pri kríži hore že ma odfúkne. Tam hore som si povedala, že takéto niečo chcem absolvovať ešte raz, všetko to za to tojí, aby keď sa človek postavil na vrch, videl to čo inak nevidí a môže si povedať, že to dokázal. 

Chopok - Kamenná chata - Demänovské sedlo - Krúpova hoľa - Ďumbier