Už začiatkom decembra som vedela, že tieto Vianoce nestrávime tak ako predchádzajúce roky doma, s večerou po "vykuknutí" prvej hviezdy, so všetkými tými tradíciami, ktoré pri štedrovečernej večeri robíme a s odfukovaním a ležaním pri rozprávkach po odbalení darčekov a návšteve babky a dedka, ktorí bývajú hneď vedľa nás. Obyčajne chodíme po večeri hneď k nim, chvíľu pojeme oplátky a koláče u nich, porozprávame, sledujeme vianočné filmy či rozprávky a ideme sa pozrieť čo nás čaká pod stromčekom. Tento rok to však bolo úplne iné a netradičné. 

Štedrý deň sme totiž strávili v Rakúsku. Najprv sme boli so sestrou v tom, že budeme vo Viedni a už som sa tešila, že konečne navštívim viedenské vianočné trhy, kedže som tam ešte nebola. Nakoniec sa však ukázalo, že nebudeme vo Viedni, ale 200 km za hranicami, v mestečku Horn, kde tato pracuje a mama sem-tam tiež príde spraviť nejakú akciu. Kedže pracovali pred Vianocami, a po Vianociach tiež, na Štedrý deň som to za nimi odšoférovala. Cesty som sa najprv trochu bála, pretože som si ju už vôbec nepamätala, kedže som tam naposledy bola pred asi troma rokmi. Ale zato mestečko si pamätám do posledného kútiku a ani sa v ňom nič nezmenilo. Len bolo všade prázdno.

Prišli sme akurát na začiatok sviatočného programu. Ako prvé sa u nich šlo pred stromček, ktorý bol naozaj vysoký, zapálili sa na ňom sviečky a prskavky a prečítala sa časť z Biblie o narodení Ježiša. Už pred večerou si všetci otvorili darčeky, čo mne osobne prišlo trošku zvláštne, pretože my sme zvyknutý až po večeri. Raz sme chceli so sestrou skúsiť americké Vianoce - otvoriť si darčeky ráno, ale myslím, že sme to ani nevydržali. No keby si mám otvoriť darčeky pred večerou, už by sa stratilo také to čaro. Ale každá krajina/iná rodina, iný zvyk. 

My sme darček dostali tiež - ja osobne knihu, ktorá ma veľmi potešila. Je po nemecky, prirodzene, a bol to darček ako stvorený pre mňa, kedže som tento rok nejaké tie nemecké knihy prečítala, všetky "Spiegel Bestseller" ako aj táto. Nemala som čas od poslednej prečítanej dostať sa do rakúska, aby som si mohla vybrať ďalšiu, kedže tam je ten výber nemeckých kníh omnoho väčší a lepší ako tu v kníhkupectve. Preto som odvtedy začala čítať po anglicky, no nemčina mi chýbala, kedže ju takmer nikde nevyužívam. A v hovorenom slove už duplom nie. 

Večera bola taktiež dosť netradičná. Nemali sme ani jedno jedlo, ktoré by bolo tomu nášmu vianočnému podobné. Na večeru sme mali ako polievku čistý vývar, ktorý sa servíroval len do takýchto šálok a mal sa vypiť. Nerada pijem polievku, jedine gazpacho, tak som ju jedla malou lyžičkou. Ako predjedlo sme mali kaviár, nakrájané vajíčko, cibuľu a biely jogurt k tomu. Úprimne, nebolo to nič čo by som mala potrebu ešte niekedy jesť. Kaviár ako taký a túto kombináciu tak isto. Nič čo by ma ohúrilo, čo by mi extra chutilo, ale taktiež sa to dalo zjesť. Ale na ochutnanie stačilo. Potom už sme mali ryžu, šalát a mäso z diviny, ktoré plávalo v krvi, takže toho som sa nedotkla vôbec.

Musím ale povedať, že tento rok sa mi takéto Vianoce aj celkom páčili. Nebolo to o darčekoch ale o tej spoločnosti, že sme sa s našimi navečerali a porozprávali a darčeky ku Štedrému dňu ani neboli tak potrebné. No najviac mi chýbali asi rozprávky a naša vynikajúca vianočná večera - ryba a zemiakový šalát! Nabudúce už chcem len naše Vianoce. 

Nasledujúce dva dni sme trávili stále na zámku, kde som sa ja učila, vypracovávala si otázky na skúšku, ktoré by som sa už mala začať učiť. V prvý sviatok vianočný bolo ešte celkom teplo a tak som sa išla prejsť po meste. Kto vie, kedy sa sem znova dostanem, chcela som si pripomenúť všetky tie hlavné body, ktoré sme sto krát nachodili roky pred tým, kedy sme tu trávili každé leto a tiež som potrebovala pohyb a čerstvý vzduch. Vždy som mala v hlave, že je mestečko trošku väčšie než je skutočnosť. Do hodinky som mala všetko podstatné prejdené, hoci tam teda skoro nič nie je, pozrela som si všetky hlavné body, kde sme trávili čas a vrátila som sa naspäť pokračovať v učení. 

V ten večer sme ešte so sestrou nafotili fotky v krásnej vani na nožičkách. Vôbec neviem z akého bola materiálu, no viete si predstaviť tie krásne retro vane na nožičkách. A presne v takej som si urobila fotky aj spolu s krásnym čajovým setom. Keď budem mať náladu, jednu výslednú možno pridám aj na instagram, takú najvhodnejšiu. Bola som prekvapená, ako sa v nej dobre ležalo. nohy som mala úplne vystreté a vďaka tomu, že je hlboká, môžete si ľahnúť, oprieť hlavu a napustiť si vodu až po krk a cítite sa najviac príjemne. Takúto chcem raz domov! 

Na druhý sviatok vianočný sme prišli večer domov a rozbalili si darčeky, ktoré "nám tam Ježiško nechal". Myslela som, že si ich rozbalíme na ďalší deň po obede, ktorý sme mali mať so všetkým ako na obyčajné Vianoce, no nakoniec som aj rada, že to bolo takto večer, pretože to malo takú tú atmosféru. V tme, pri rozsvietenom stromčeku. Okrem darčekov sme stihli ešte aj klasické rozprávky, takže sme nakoniec o nič neprišli. A kedže vás zaujímalo, čo som dostala na Vianoce, nižšie sa môžete pozrieť. Ak vás táto časť už nezaujíma, tak pokojne môžete odísť a užiť si posledný deň roku 2017! 

Medzi takými drobnosťami, no zato veľmi praktickými je počítadlo váhy batožiny, zámok na kufor a menovka. Všetko veci, ktoré určite využijem, vlastne tak ako aj všetky ostatné. Tak isto gumy na cvičenie a čo som na fotku zabudla, je BMI počítadlo, ktoré sa skladá aj z metru, čo je tiež praktické. Nezvykneme od našich dostávať na Vianoce peniaze, aby sme si potom kúpili čo chceme a som za to aj rada, no tento rok nám dal tato peniažky dopredu, aby sme si kúpili nejaký darček a dali pod stromček. Preto som si vybrala ako jeden z troch vecí tento holiaci strojček, ktorý som vlastne vybrala len podľa ceny, aby sa mi vošiel do rozpočtu a mal nejaké príslušenstvo. Vybrala som si od značky Philips, tak určite očakávajte recenziu. V pozadí na fotke môžete ešte vidieť od Manufaktura umývaciu "hubku" na chrbát. Neviem prísť na správny názov. 😃  

Čo ma veľmi potešilo je táto nemecká knižka Eine kurze Geschichte der Menschheit, ktorú som spomínala vyššie, cestovateľský zápisník na 21 dní (žeby sa mi snažili niečo povedať?) a veľká kopa krížoviek, ktoré sú s receptami, o bylinkách, niečo málo so slávnymi osobnosťami alebo taký mix. Celý tento rok som pišťala za krížovkami, ale nikdy sa mi nechcelo kúpiť si tie tenké zošity zo stánkov. A tie o receptoch dokonca aj obsahujú tradičné recepty, čo je ešte lepšie! Ešte neviem kedy využijem ten cestovateľský denník, ale chcem si ho ušanovať na nejaký poriadny výlet. 

Moja zbierka šálok sa rozrástla o túto zelenú s hviezdičkou, ku ktorej sa akurát hodí aj sypaný ovocný čaj Svieže ráno od Manufaktura spolu s čajítkom a sviečka s vianočnou vôňou, ktorá mi tu posledné dni na stole rozvoniava. Od Lukášovej rodiny som dostala tieto krásne červeno-biele bodkované oblečenie na posteľ a uterák, ktorý mi už nikto nemôže brať. Svieti tam predsa veľkým moje meno! Tak isto som dostala ešte biele rukavičky, od kamarátky ponožky so Santom, od našich ponožky do lyžiariek, ktoré mi ladia aj s termo prádlom a z roboty rýchloschnúci uterák. To čo sa mi páči ale asi najviac svojím dizajnom, je malá peňaženka od Parfois s motívom súhvezdia. Jednoducho nádhera.