Trojhodinovú cestu z Atén som prespala, kedže som vstávala o štvrtej, autobusom cestovala vyše hodiny do Bratislavy na stanicu, tam strávila nejaký čas a potom hodinu autobusom do Viedne, čo sa mi zdalo že trvá omnoho kratšie ako minulý rok keď som takto cestovala. Tým, že som musela na letisku vyhodiť nedojedený rožok,  som mala možnosť ochutnať úžasné wrapy za takmer 5 €, ktoré sa nevyrovnali tým našim - väčším a lacnejším - z Tesca. #sarcasm

Presne ten kameň tam je prvý dôvod môjho strachu pokračovať ďalej a tak isto okolité kamene, ktoré nie je vidno.

Samospúšť je môj najlepší fotograf.

Koroni

Ahojte, konečne som si od príchodu na Slovensko našla čas na napísanie nejakého článku. Posledný vyšiel už nejaký ten týždeň dozadu a medzitým sa toho veľa udialo. Splnila som niekoľko prianí, ktoré som do konca prázdnin mala a niekoľko ma ešte čaká. S určitosťou ale viem povedať, že Giveaway už tento mesiac ako som chcela nestihnem, pretože nestihnem vybrať a nakúpiť výhru. Chcela som vám ale ešte napísať taký krátky článok o tom ako vlastne bolo v Grécku - také zhrnutie - a krátko o festivale Červeník, ktorý som navštívila v obidva dni s kamarátkami.

 Aj napriek tomu, že som tam nikoho v podstate nemala, bola som tam sama a nemala som s kým tráviť čas, rozprávať sa po slovensky - slovenčina mi v prvý týždeň riadne chýbala, všetkých som nabádala nech mi volajú na Skype :D - či s kým byť pri vode a preto ma to tam dlhšie ako dve-tri hodinky nebavilo, som rada, že som tam šla. Na jednej strane som si privyrobila, áno, to nikto nemôže tvrdiť, že by ho také niečo nepotešilo ( :D ), ale na druhej strane som videla kus sveta, dostala sa do Grécka, kam som inak ani nemala v pláne ísť a kto vie, či by som sa tam niekedy pozrela. Spoznala som tak isto trošku ich kultúru a dozvedela sa aký sú a čo jedia. 

Grécka kuchyňa ma neprekvapila ani extra nezaujala. Podľa mňa nič extra, nič čo by som doma už nejedla. Tzaziki, rybu, šalát, zapekaný baklažán so zeleninou či cukinu - to isté jedávam aj doma. Souvlaki - čiže obyčajný špíz sa u nás je tak isto, len to nie je až také populárne v reštauráciách ako tam - no také mäso ja nejem, takže to som ani neochutnala. :D 

Jediné čo ma očarilo a bola by som rada, ak by sa také predávalo aj tu je baklava - teda lístkové cesto s orechami a medom - kopou medu! Hrozne sladké a stačí fakt málo ale tak isto neuveriteľne dobré! 

Tí, u ktorých som bola mi hovorili, že je zbytočné do jedálneho lístka pozerať, aj tak majú stále to isté dokola všade. Čiže všetko vyššie spomínané, plus nejaké špagety a tak. A tak isto mi tvrdili, že nevedia variť, ale kedže na výlete v Berlíne som sa presvedčila, že Nemci naozaj vôbec nevedia variť, toto tvrdenie ja nezastávam. Ale im som nechcela nič hovoriť, kedže to boli Rakúšania. (A viete, rovnaký jazyk - nechcel som nikoho uraziť.)  Tak som bola na rybe a raz som mala baklažán ako duplu. :) Čo ma milo prekvapilo a vôbec som to nečakala, bolo, že automaticky po jedle prinášali nakrájaný melón. :)

O ľuďoch toho moc povedať neviem, ale s rozprávania som sa dozvedela, že čo sa im povie, nikdy to nespravia a aj keď niečo sľúbia - nesplnia to. Neplatí to iste o všetkých, ale vraj to nemajú tak na pamäti - proste jedným uchom dnu a druhým von. A netrápi ich to vôbec. Z vlastnej skúsenosti môžem pvedať, že sa nikam neponáhľajú, všetko robia s kľudom. Pán "domáci" ( s ktorými som tam bola) sa "vysmial" manželke, že ako môže povedať, aby chcela od čašníka kávu rýchlejšie. Že to je nezmysel povedať Grékom, aby spravili niečo rýchlejšie alebo sa pohli viac. Tak sme čakali na malinké dve kávy vyše 15 minút. :D 

A vôbec nemajú pekných chlapcov - nevidela som ani jedného a bohužiaľ ani baby. Proste nie sú môj typ. :D 

Fotky sú inak z východu slnka, nie zo západu. V predposledný deň som sa vybrala tatovi pohľadať mušle, kedže to bolo jediné čo si prial a našla som len nižšie odfotené kúsky. Tak isto som natrafila na odpornú veľkú mačku, ktorá ma desila a využila som to na fotenie východu slnka, ktorý asi tak skoro nebudem fotiť. :D Ale fotky sa vydarilo a mám och omnoho viac, no nechcela som ich sem viac dávať - bolo by to ho fakt veľa. :) 

Po návrate som začala zarezávať v robote, nahnala som si/zapísala hodiny, ktoré musím odpracovať, aby ma nevyhodili hneď na druhý mesiac za to, že sa flákam a nechcem robiť (a ja tie peniaze fakt potrebujem! :D ) Takže som bola väčšinu času iba tam a aj preto som nevládala a nestíhala nič písať. Vlastne okrem roboty a toho, že som pár krát bola po robote čisto s mojím alebo na Červeníku, neviem ani ako tá polovička augusta prebehla. A už sme skoro na konci. Ešte som bola na výlete s rodinou, o čom článok zajtra alebo pozajtra. :)

Na Červeníku sme boli s kamarátkami a frajerom s jednej z nich - môj nechcel extra ísť, pretože tá hudba by ho asi až tak moc nebavila a keď už som ho aj zlomila, aj tak ísť nemohol kvôli robote, ktorá odložiť nešla. 

Festival som si poriadne užila ale hlavne prvý deň, kedy bolo najviac najlepších kapiel a odchádzali sme až okolo pol tretej, čiže domov som prišla krátko po tretej. Ale aj to som dospávala v aute ešte niečo, pretože na druhý deň ráno som robila a spala som tak ani nie 4 hodiny, rýchlo som sa dala do poriadku a po obede som si pobehala v Trnave ešte nejaké veci, najedla sa, kúpila si sandále nech mám čo nosiť ešte toto leto a utekala zas na Červeník, kde som ale nevydržala dlhšie ako tri hodiny a okolo ôsmej som šla s mojím k nemu, čo to si pospala a šla domov. Dlhšie by som to tam nevydržala, strašne ma bolela hlava a bolo toho na mňa dosť po robote. A aj tak tam neboli kapely, ktoré ma zaujímali. Ale kto bol, vie, že bolo super. Bolo hlavne dostatok vody. :D 

v preklade dobrý deň

Ahojte, pred pár dňami týždňami skončila škola, začali prázdniny a oficiálne aj leto. Jedna dobrá správa za druhou, nie? Veľa z nás má kopec plánov, energie a hlavne kopec voľného času. Každý sa ho snažíme zaplniť niečim iným. Niekto celé leto pracuje a na dovolenku sa nedostane. Niekto si naplánoval, že bude cestovať po Slovensku, po iných krajinách k moru a spoznávať nové kraje, iný že bude chodiť na koncerty a festivaly. A určite je tu aj niekto, kto bude celý čas doma, s priateľmi a bude tráviť čas len s nimi a rodinou.




Tiež som si pred pár týždňami či mesiacmi začala plánovať čo budem cez leto robiť a ako sa zabavím. Najprv som plánovala, že budem chodiť po festivaloch (to by som ale najprv musela nejak lepšie hospodáriť a nemať mesiac suchoty), stanovať s priateľom (chystali sme sa ešte pred mojím odchodom do Grécka, ale nevyšlo to kvôli počasiu) a tak isto chodiť často von.



Ale ako sa hovorí, človek mieni, život mení (alebo Boh mení, whatever). Dlhšie som sa snažila nájsť si brigádu, nech si niečo zarobím a som viac samostatnejšia a nežijem na vreckovom od rodičoch a babky. Ukrutne som sa snažila niečo nájsť, ale nedarilo sa až nakoniec mi vyšiel iba Kaufland. Záučbu som dokončila, začala som pracovať sama za pokladňou a musím povedať, že aj keby to mohlo byť lepšie, vždy je to omnoho lepšie ako na začiatku. :D Teraz som si vzala 4 dni po sebe zmeny čo ostali voľné a robila od 4-10 čo znamenalo, že som prespávala v Trnave, ráno som šla na bus domov a o dve hodiny som šla zasa naspäť, len čo som sa najedla a umyla. Tieto štyri dni ma poriadne vyčerpali a nemohla som  vnímať nič iné ako robotu, bolesti chrbta, vyčerpanosť, únavu a posledné dni s mojím. Snažila som sa v tom "voľnom čase" venovať hlavne jemu.






Ešte pred tým som si dohodla robotu na leto, čiže som zistila, že veľa času na festivaly a také to chodenie a prespávanie po vonku nebude až také ľahké. Musela som rozložiť čas medzi seba, rodinu, priateľa a robotu. Ani som sa nenazdala a po ťažkých 4 dňoch v práci som letela do Grécka za novou robotou, ktorú som mala ešte skôr vybavenú. Prišla som sem včera a celý deň som skoro prespala - v lietadle, v taxíku takmer 3 hodiny cestou na miesto z Atén. Večer sme ešte boli na večeri do 11-tej, kde som sa bavila na internete a na jednej strane tam chcela ostať, pretože som si dlhšie mohla písať s mojím, ale na druhej strane som bola šťastná, keď on odišiel z wifiny a my sme sa pobrali domov, kde som sa mohla konečne vyspať. Myslím, že ten hodinový posun nie je hrozný, veď je to len hodina, ale ešte som to asi celkom nedospala a nedostala sa do toho normálu. :D




Je tu krásne, teplo a takmer celý deň počuť cikády (neviem či sa to tak normálne volá, ale tak to my nazývame aspoň), všade sú veľké "lúčne" koníky, jašterice, škorpióny a iná háveď. Hlavne veľa hnusných čiernych divných komárov, ktorý ma hneď v prvý deň poštípali a teraz mám celé opuchnuté lýtka, sem tam sa mi ťažko stúpne, ale inak sa to celkom dá.

Moje MUST HAVE na tento pobyt - hlavne sprej, krém a gél. :D

cestou Grécka som sa necítila dobre tak som si zaobstarala čajíky aj tu :)

Aj keď som tu ešte len jeden deň a nevyzerá to tu zle - práve naopak, cítim sa ako v raji - teším sa domov a na to, ako si to všetko vynahradím a užijem si stanovačky, dlhé letné večery vonku pri ohni či grile a hlavne môjho. Mám od mamy sľúbené, že nebude vyžadovať moju častú účasť doma. :D

Budem sa vám odtiaľto ozývať snáď častejšie, plánujem dohnať nejaké články a držať vás v tom teplom letnom počasí aké tu je a dúfam, že je aj bude doma keď sa vrátim. :)