Počula som, že sa dá isť k tomuto hradisku aj od Smolenického zámku, pri jazierku odbočiť jednoducho doľava, ale žiadnu značku som nevidela (update: treba ísť po červenej značke, ako som sa dnes dozvedela). Volala som kamarátke, ktorá ma naviedla ku kostolu, odkiaľ je cesta lepšia. Pred kostolom sú tabule, kde je zobrazený náučný chodník hradiska na Molpíri, niekoľko slov o ňom, ale nevidela som nič, čo by nasvedčovalo tomu, kde presne sa nachádza a kade, ktorou cestou sa máme vybrať. Neviem, či nečítame poriadne alebo to jednoducho nebolo zrozumiteľné, ale vybrali sme sa podľa inštrukcií kamarátky povedľa kostola hore a tam sme ostali opäť stáť. 

Ďalej viedli dve cesty a nebolo úplne jasné, ktorou sa má človek vybrať nebyť drevenej tabule na malom kopčeku. Vybrali sme sa teda po upravenom kamennom chodníku smerom hore po kopci až sme prišli k dvom dreveným domčekom, ktoré tam boli postavené ako ukážky. Do jedného z nich sa dalo aj vojsť, hoci ste tam nič nenašli. Možno keby začalo pršať, je to dobrý úkryt na prečkanie dažďa. 

Pokračovali sme cestičkou na hrebeni kopca (ak to tak môžem nazvať) a o malú chvíľku som zahliadla drevenú hojdačku, ku ktorej sme prešli krátkou strmou cestičkou dolu a zalial ma pocit šťastia. Nie preto, že sme tam boli len my dvaja, nie preto, že sa mi splnil „instagramový sník“, ale preto, ako krásne tam bolo a Lukáš bol rád, že som ho tam vzala. Ale zároveň aj pre tie dva dôvody, čo som napísala predtým. Bez toho by to predsa ani nešlo. Dali sme si čas na fotky, ktoré sme si spravili spoločne ale aj tie, ktoré spravil Lukáš mne, prenechali hojdačku turistom, ktorých sme nechali v závese od prvej vyhliadky a potom si užívali ešte posledné minúty hojdania pred odchodom.

Okrem hojdačky je tam ale aj malý prístrešok, dve posedenia a nižšie položené ohnisko. Hojdačka je veľká, takže sa nikto nemusí báť, že sa tam nezmestí a udrží aj dve osoby, ak sa na to nebudú vešať plnou váhou. Nikto to predsa pri jeho návšteve nechce zničiť. Aj tieto fotky, čo sme si spravili boli také, že som väčšinu váhy mala na mojich nohách a len jemne som si na Lukáša sadla, aby sme to spoločnou váhou nezničili. 

Výhľad na drevené domčeky a Smolenický zámok